Prečo práve on?

Je azda najprogresívnejším Svätým Otcom, aký kedy sedel na Svätom stolci. Postoje, ktoré pápež František verejne prejavuje od zvolenia za hlavu katolíckej cirkvi v marci 2013, sú priam učebnicovo pokrokové.

Ale len vtedy, ak si tú pokrokovosť preformátujeme do dystopických téz Agendy OSN 2030 o udržateľnom rozvoji. František, vlastným menom Jorge Mario Bergoglio, niektoré z nich zaradil do encykliky Laudato si’ už v máji 2015. Predstihol tým septembrový termín prijímania príslušnej rezolúcie vo Valnom zhromaždení OSN. Jeho okružný list si za to vyslúžil prezývku ekoencyklika.

Dráždi a poburuje

Zažal ňou veriacim pochodeň ekologickej uvedomelosti, aby aj oni pripisovali vinu za škody na životnom prostredí údajnému globálnemu otepľovaniu a dôsledkom tzv. civilizácie konzumu. Pápež viní trhy, povzdychol si vtedy denník finančného kapitálu Wall Street Journal. V skutočnosti to nebola ani tak výčitka ako ochota nového pápeža zapojiť sa do úsilia sociálnych inžinierov o preprogramovanie verejnej mienky na vieru v posttrhový kapitalizmus. V nadväznosti na to riaditeľ Svetového hospodárskeho fóra Klaus Schwab začal klásť veriacim i neveriacim na srdce, aby prijali nevyhnutnosť regulácie a vedeckého riadenia trhov. Vyžaduje si to vraj záchrana ekosystému.

Čím to je, že Svätý Otec sa tak horlivo zapája do zjavne hysterizovaného zeleného globalistického marketingu, čudujú sa odvtedy milióny Európanov i pápežových krajanov v prevažne belošskej Argentíne. Otáznikov s výkričníkmi nad nedôstojným nadbiehaním najvyššieho cirkevného potentáta strojcom rozvratného finančného i kultúrneho ultraliberalizmu neustále pribúda. Mnohých Európanov, na ktorých sa valí jedna migračná cunami za druhou, rozhorčili reportážne scény, v ktorých umýval a bozkával nohy afroislamým votrelcom.

Pobúrenie konzervatívnej väčšiny katolíkov vzbudzuje aj pápežovo flirtovanie s agendou LGBT, transgenderizmu, multikulturalizmu, eurofóbie, revizionizmu dejín a s inými úzko koordinovanými projektmi zameranými na demontáž tradičnej euroatlantickej civilizácie. Pápež neraz zanecháva dojem, že sa až príliš ochotne podvoľuje deštruktívnemu kultúrnemu ultraliberalizmu. Značnú nevôľu vyvolali pred troma rokmi zábery rozveseleného pápeža s dúhovým náramkom na zápästí a dúhovým krížom na krku.

Niektoré médiá sa pokúšali odviesť pozornosť od tejto symboliky LGBT poukazovaním na jej výskyt aj v iných kontextoch, ale sklamanie bežných veriacich dostatočne nerozptýlili. Naopak, podnietili ich pátrať po tom, čím asi tak najvyššie mocenské kruhy, ktoré vlani uvrhli celú planétu do sanitárnej totality, prinútili Bergoglia podvoliť sa. Je vysoko pravdepodobné, že majú nátlakové páky podložené zničujúcimi kompromitujúcimi materiálmi. K metódam cukru a biča patrí aj odmena za prejavovanú poslušnosť a úslužnosť. „Štvrtého júla podstúpil operáciu, pri ktorej mu lekári odobrali časť hrubého čreva. Tesne po zákroku talianske médiá informovali o tom, že úkon sprevádzali komplikácie, čo vtedy Vatikán poprel. Hlava katolíckej cirkvi bola v rímskej klinike Gemelli celkovo desať dní,“ uviedla 30. augusta tlačová kancelária TASR v správe pod titulkom: „Pápež František: Život mi zachránil ošetrovateľ!“ V takýchto zlomových situáciách mu mohli pomáhať udržať sa pri živote aj sponzori zdravotníckeho komplexu. Sedel hrobárovi na lopate a za predĺženie svojej pozemskej existencie sa im bude musieť zavďačiť.

Už teraz začne plniť náročnú úlohu utešovateľa miliónov Európanov a Severoameričanov, ktorých čaká trýznivé precitnutie do očakávanej jesennej protipandemickej diktatúry. Na rozdiel od vlaňajšej sezóny karanténnej tyranie, interpretovanej ako jednorazovej, ktorá sa nebude opakovať, dnes chápu, že im hrozí trvalé odobratie ľudských práv a biofarmaceutický despotizmus. Ak sa včas nevzoprú zavádzaniu policajného štátu a zriaďovaniu internačných táborov pre neposlušných, nezaočkovaných a nespolupracujúcich, môžu sa s demokraciou rozlúčiť na dlhé roky, ak nie desaťročia.

Koncentráky a mučiarne

Nastupujúci utlačovateľský režim by mohol stroskotať hneď v prvej búrke masového odporu, ak by nemal k dispozícii tvrdé a mäkké nástroje na riadenie más. Bergoglio je naslovovzatým odborníkom na využívanie mäkkého inštrumentária. Má nezaplatiteľné skúsenosti z funkcie cirkevného utešiteľa ubolených duší v pohnutom období trvania vojenskej diktatúry v Argentíne. Wikipédia ju charakterizuje takto: „V Argentíne sa pre označenie udalostí z čias vojenskej diktatúry z obdobia rokov 1976 – 1986 používa skôr termín štátom podporovaný terorizmus alebo štátny terorizmus, pretože tieto termíny označujú presnejšie konanie vojenského režimu, ktorý sa vyznačoval systematickým vraždením, mučením a únosmi. Tieto činy však neboli následne zamerané proti členom ľavicových teroristických skupín, ale voči študentom, robotníkom, učiteľom, novinárom či intelektuálom, resp. každému, koho režim považoval za svojho oponenta.“ Diktatúra zriadila tristo koncentračných táborov a podobných väzenských zariadení.

AUTOR: Patrik Sloboda