EÚ je dnes spoločenstvo 27 suverénnych zvrchovaných členských krajín na starom kontinente, ktoré si uplatňovaním práva „veta“ bránia nezávislosť voči akémukoľvek rozhodovaniu bruselských úradníkov a teda aj k vzniku európskej federácie. O tom, že toto právo nie je vždy po chuti „silnejším“, sa presvedčujeme na každom rohu a tak s dodržiavaním zásad právneho štátu sa snažia „vydierať“ neposlušných, trebárs obmedzovaním čerpania peňazí z európskeho rozpočtu a najnovšie aj z Fondu obnovy, z ktorého je čerpanie podmienené investovaním do zelenej ekonomiky a digitalizácie.
Nedávno nás všetkých prekvapilo rozhodnutie poľského ústavného súdu, že niektoré články v základnej zmluve o EÚ odporujú poľskej ústave, čo spochybňuje nadradenosť práva EÚ nad zákonmi členského štátu únie, čím sa zároveň potiera princíp prednosti únijného práva, ako piliera fungovania EÚ. Podľa vyjadrenia predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej je „Právo EÚ nadradené národnému právu a to vrátane ústavných práv k čomu sa všetky členské štáty zaviazali keď sa stali členmi Európskej únie“ Jej vyjadrenie, že použije„všetku moc“ ktorú jej poskytujú zmluvy, aby to zaistila, vyvoláva oprávnené otázky, akými „vydieračskými mechanizmami“ to chce zabezpečiť.
Efektívnou brzdou inflácie je vyšší úrok
Terajším predstaviteľom EÚ a napokon ani ECB sa nedarí. Najprv neskoro reagovali na dôsledky koronavírusovej pandémie, aby napokon Európska komisia „vymyslela“p rojekt Fondu obnovy, v ktorom jej pôvodná predstava o percentuálnom objeme nenávratných a garantovaných peňazí sa napokon otočila v neprospech garantovaných a dnes môžeme povedať, že čerpanie z neho po schválení predložených vládnych projektov Európskou komisiou už funguje.
Medzi ďalší „nevydarený projekt“ treba zaradiť legislatívne opatrenia Fit for 55, podľa ktorého sa na starom kontinente majú znížiť emisie skleníkových plynov o 55 percent už v roku 2030, oproti roku 1990, čo by znamenalo zníženie spotreby fosílnych palív pri výrobe elektriny a ich nahradenie obnoviteľnými zdrojmi. Dôsledkom tohto rozhodnutia je nárast ich cien,čo je jedným z dôvodov, prečo sa dnes tak výrazným spôsobom zvýšila inflácia.
Taktiež jej predstava, že od roku 2035 bude zakázaná výroba áut s klasickým spaľovacím motorom a po cestách budú jazdiť elektromobily, je pre väčšinu z nás nepredstaviteľné z viacerých dôvodov. Budú totiž drahé, z dôvodu nedostatku elektriny sa očakávajú problémy s tankovaním, technológia výroby elektromobilov bude náročná na vyššiu mieru automatizácie, dôjde k poklesu zamestnanosti, samozrejme exportu s nepriaznivým dopadom na budúci vývoj slovenskej ekonomiky.
Keď sme už spomenuli infláciu, tak ECB na jej dvojnásobný rast vôbec nereaguje s konštatovaním, že je dočasná. Nie je podľa jej predstaviteľov spôsobená obrovskou masou lacných peňazí a devastačnými úrokovými sadzbami, ale energetickou krízou, nefungujúcimi zahranično- odchodnými prekážkami a takto by sme mohli pokračovať. S uvedenými názormi sa nestotožňujú centrálne banky v stredoeurópskom priestore bez eura, ktoré výrazným spôsobom zvýšili svoje úrokové sadzby. S ich nárastom počíta centrálna banka na druhej strane Atlantiku, ktorá na rozdiel od ECB zohľadňuje okrem inflácie aj mieru nezamestnanosti. Vo všeobecnosti totiž platí, že proti narastajúcej inflácii existuje len jediný účinný nástroj jej zabrzdenia a tým je vyššia úroková sadzba.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm