Keď prezident Joe Biden po zvláštnom priebehu sčítavania hlasov vstúpil do Bieleho domu, neutíchajúco nudným prejavom sľúbil, že diplomacia je späť.

„Diplomacia je opäť v centre našej zahraničnej politiky,“ povedal na začiatku februára 2021. „Ako som povedal vo svojom inauguračnom príhovore, opravíme naše aliancie. A znovu sa spojíme so svetom, aby sme neplnili včerajšie výzvy, ale dnešné a zajtrajšie.“ Skutočnosť, že takáto diplomacia nikdy nezmizla, mu zrejme trochu unikla. Z pohľadu jednoduchého muža na politiku jeho predchodca upustil od prístupu „žraloka“ v medzinárodných vzťahoch, svalnatých rečí a bezduchého unilateralizmu. Spojencov znevažovali, ignorovali a vysmievali. Silných mužov oslavovali a obdivovali. Dnešný Bidenov zahranično-politický prístup vyzýva, aby USA obnovili americké vedenie a konfrontovali nový moment napredujúceho autoritárstva, vrátane rastúcich ambícií Číny konkurovať USA a odhodlania Ruska poškodzovať a narúšať americkú demokraciu.
Bolo by exaktnejšie povedať, že hrubý obchodno-politický model prezidenta Donalda Trumpa bol jednoducho príliš veľkým šokom pre tých, ktorým viac vyhovuje lesť, podvod a simulácia. Bidenov návrat k prijateľnému pokrytectvu v rámci geopolitických cieľov však vo svojej povahe nezabudol na slogan: „Amerika na prvom mieste.“ Odvtedy tento sentiment zaznamenal dramatický odchod z Afganistanu, ktorý vychádzal z Trumpových záväzkov uzavrieť otvorené vojny a záväzky. Americkí spojenci sa začali zaujímať, či sa Bidenov model vôbec líši od Trumpovho hrubšieho originálu.
Vyhlásením o trilaterálnom bezpečnostnom pakte AUKUS v polovici septembra a dohodou medzi USA, Spojeným kráľovstvom a Austráliou o prehĺbení vojenských väzieb v snahe obmedziť Čínu ľúbezný slogan „diplomacia je späť“ pošpinili a prevrátili. S EÚ sa absolútne nekonzultovalo. Zúrivé Francúzsko dostalo len niekoľko hodín vopred oznámenie, že dohodu, ktorú uzavrelo prostredníctvom Námornej skupiny s Austráliou o výstavbe ďalšej generácie útočných ponoriek, zrušia. Krajiny v indicko-tichomorskom regióne takisto zostali v nevedomosti do posledného momentu.

Takto sa to nerobí
Francúzsko bolo v niektorých ohľadoch ešte viac ako Čína (hlavný cieľ paktu AUKUS) červené od zúrivosti. V rádiu France Info francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Yves Le Drian vo svojich vyhláseniach nešetril rozhorčením: „Toto brutálne, jednostranné a nepredvídateľné rozhodnutie mi veľmi pripomína, čo robil pán Trump. Toto sa medzi spojencami nerobí.“ Priznal sa k pocitu hnevu a horkosti.
Ešte v júli navštívil Le Drian Washington, kde zdôraznil, že Francúzsko je indicko-tichomorským národom s územiami, ktoré mu poskytujú prístup k druhej najväčšej exkluzívnej ekonomickej zóne na svete s trvalou prítomnosťou 8500-členného personálu v regióne. Paríž bol spoločne s členskými štátmi EÚ v procese formulácie jasnej indicko-tichomorskej stratégie. Vyvíjalo sa úsilie pri tvorbe strategických partnerstiev s Japonskom, Austráliou a Indiou. Regionálne organizácie typu ASEAN sa dostávali do záhuby a akýkoľvek transatlantický pivot smerom k indicko-tichomorskému regiónu mali zvažovať spoločne.
Koncom augusta uskutočnili Austrália a Francúzsko svoje úvodné ministerské konzultácie o zahraničných veciach a obrane. Neexistoval ani náznak, že by sa akýsi AUKUS pripravoval. Ako sa uvádza v spoločnom vyhlásení, ministri zdôraznili dôležitosť silného a trvalého záväzku ostatných partnerov, vrátane USA a indicko-tichomorských partnerov, pri presadzovaní otvoreného, inkluzívneho a odolného regiónu v súlade s medzinárodným právom. Keď heslami falošnej spolupatričnosti otriasli, nasledovala odveta podľa starej diplomatickej tradície. Prezident Emmanuel Macron odvolal francúzskych veľvyslancov z USA a Austrálie. Spojené kráľovstvo pokarhali trochu inak a ušetrili rovnako tvrdého zaobchádzania. Podcenenie bolo presne ten druh postoja, aký by sa od Paríža ako historického nepriateľa očakával. Podľa Le Drianových slov bolo londýnske správanie oportunistické a Londýn pôsobil ako piate koleso na voze. V spoločnom vyhlásení francúzskeho ministra zahraničných vecí a ministerky armády upozornili, že v tomto novom bezpečnostnom pakte došlo k vylúčeniu európskeho spojenca a partnera v čase, keď v indicko-tichomorskom regióne (ako spojenci) čelia bezprecedentným výzvam. Krok mal signalizovať nedostatok dôslednosti, ktorý si Francúzsko môže len všímať a ľutovať.
Špeciálna rétorika bola rezervovaná pre Austráliu, krajinu, kde došlo k porušeniu nepresvedčivého sľubu o ponorkách poháňaných jadrovou energiou. Tie mali vstúpiť do služby niekedy v štyridsiatych rokoch tohto storočia. Rozhodnutie bolo podľa francúzskej strany v rozpore s literou a duchom spolupráce, ktorá prevládala medzi Francúzskom a Austráliou na základe vzťahu politickej dôvery. Le Drian v samostatnom pozorovaní hovoril o nevere a rozhodnutie nazval zradou či nožom do chrbta. Nič z toho neuberá skutočnosti, že originálna francúzsko-austrálska zmluva (podpísaná v roku 2016) o stavbe konvenčných ponoriek triedy Barracuda v napodobenine konštrukcie Suffren s jadrovou energiou bola nepremyslenou aktivitou. Bolo to márne, nákladné a sľubovala sa náhrada zastaranej techniky životaschopnou. Ale platí francúzsky argument, že to chceli práve Austrálčania.

Autor: Ján Horváth