V období, keď autoritárske protipandemické opatrenia už druhý rok dusia svetovú ekonomiku, vitalitu nestráca len málo odvetví, ktoré by ostávali mimo dosahu biofarmaceutického a bioinžinierskeho komplexu.

Mnohí národohospodári považujú za jednu z takých činnosť točiacu sa okolo dobývania vesmíru. Časy, keď bývala výlučnou doménou superveľmocí hnaných záujmami ich vojensko-priemyselnej mašinérie studenej vojny, sú už za nami. Ani obnovenie studenej vojny nedokázalo zabrániť otváraniu vesmíru pre nevojenské sektory.

Ilúzia a skutočnosť

Do veľkej miery sa o to postarala komercializácia výdobytkov vedy a techniky využiteľných pri rozširovaní hospodárskej a obchodnej činnosti do mimozemských priestorov. Spoluúčasť, ktorú Moskva alebo Washington donedávna ponúkali pri takzvanom dobývaní vesmíru iným krajinám, sa v 21. storočí rozvetvila a multipolarizovala. Do rozhodovacích procesov týkajúcich sa prenikania do vesmíru vstúpil nadnárodný kapitál. Prevzal totálnu kontrolu nad svetovým obchodom i nad ekonomikami väčšiny národných štátov sveta. Nie vo všetkých. Čína si ho drží ako-tak na uzde a Ruská federácie sa o to pokúša. Koncentrovaný kapitál všade inde nastoľuje hospodársky režim, ktorému Svetové ekonomické fórum razí cestu ako nasledovaniahodnému kapitalizmu zainteresovaných strán. Podľa jeho proponentov sa do rovnocenných partnerstiev zapájajú všetci aktéri, ktorí sa podieľajú na chode svetovej ekonomiky. Táto doktrína hlása zrovnoprávňovanie nadnárodných korporácií a ich neformálnych zväzkov s národnými štátmi a s medzištátnymi zoskupeniami. Multipolarita, ktorá sa pri tom vytvára, je podmieňovaná kapitálovými, a nie politickými prepojeniami. Takýto globalistický model z dielne starej angloamerickej finančníckej oligarchie propaguje zjednodušený a optimistický pohľad na prenikanie do vesmíru. Mnohé jeho súvislosti ostávajú neosvetlené, čo môže mať nedozerné následky.

Vesmírny investičný boom, s ktorým sa občania oboznamujú v mienkotvorných médiách, v nich zanecháva potešiteľné a optimistické dojmy. Servírujú im hravé a povzbudzujúce titulky, ako tie najčerstvejšie z 9. októbra na portáli TASR: „Kozmická loď Sojuz s filmármi sa spojila so stanicou ISS.“ „Rusi odleteli na ISS nakrúcať prvý hraný film vo vesmíre,“ alebo „William Shatner poletí do vesmíru na palube rakety Blue Origin.“

Radový občan, deprimovaný opätovným vyostrovaním sanitárneho despotizmu, sa tak môže uvoľnene oboznamovať napríklad s pikantným súperením americkej kinematografie s ruskou. Ruská filmová hviezda Julija Peresildová totiž začne nakrúcať prvý hraný film vo vesmíre o mesiac skôr než zaoceánska celebrita William Shatner.

Státisíce Stredoeurópanov s ekonomickým vzdelaním si z toho môžu potvrdzovať pravdivosť učebnicových poučiek, že slobodnému podnikaniu sa medze nekladú, keď si zábavný priemysel – dokonca aj ruský, podáva ruku s vesmírnym. Odvetvie, ktoré ekonómovia označujú ako biznis vesmírneho cestovania, sa tak mnohým javí ako zdravý a nádejný výhonok takzvanej vesmírnej ekonomiky. Málokto si uvedomí, že William Shatner, ktorý pred viac ako polstoročím hral kapitána Kirka v kultovom sci-fi seriáli Star Trek, sa nad hranicou atmosféry nezdrží na suborbitálnej rakete New Shepard dlhšie než desať minút. I takéto okamihy postačia na to, aby sa multimiliardár Jeff Bezos, zakladateľ vesmírneho podnikateľského projektu Blue Origin, ktorý raketu New Shepard vyvinul, zviditeľnil.

Pekné filmové hviezdy a miliardári, hoci aj s lotrovským výzorom Jeffa Bezosa, majú v dnešnom svete zaručenú mediálnu spoločenskú odozvu. Investori začínajú brať rodiace sa odvetvie komerčného raketového cestovania podľa očakávania vážne. Nevadí, že ide o typ výletov neraz len tesne nad tzv. Kármánovu hranicu vo výške sto kilometrov nad morom, ktorá sa všeobecne považuje za hranicu medzi zemskou atmosférou a kozmickým priestorom.

O kapitálové vklady, daňové úľavy a štátne subvencie súperí od predvlaňajška trojica miliardárov zvučných mien. Každý z nich s hlasnými fanfárami spustil vlastný vesmírny podnikateľský projekt a ich rivalita živí búrlivú atmosféru oslavovania legendy o voľnej konkurencii ako o hybnej sile pokroku.

Autor: Patrik Sloboda