Doc. MUDr. Jozef Firment, PhD, hlavný odborník MZ SR pre anestéziológiu a intenzívnu medicínu poskytol stanovisko k užívaniu ivermektínu: 

Ivermermektín (IVM) je antiparazitárny liek, pri ktorého zrode v roku 1975 bol výskum parazitológov Íra Williama C. Campbella a Japonca Satoshiho Ōmuru. Oboch vedcov za túto prácu ocenili až po štyridsiatich rokoch v roku 2015 Nobelovou cenou za fyziológiu a medicínu. Pôvodne sa vyvíjal ako veterinárny liek, no čoskoro sa zistilo, že je bezpečný a účinný aj u ľudí.

Od polovice 80. rokov 20. storočia sa používa v liečbe rôznych parazitárnych ochorení aj u ľudí predovšetkým v tropických krajinách. Odvtedy sú skúsenosti s podaním takmer štyroch miliárd dávok lieku. Ivermektín je polosyntetické makrocyklické laktónové antiparazitikum so širokospektrálnym účinkom proti hlístovcom, ktoré u nich vyvoláva chabú paralýzu väzbou na nervové centrá, kde sa viaže gama aminomaslová kyselina ako neurotransmiter. Pôsobí aj na iné endoparazity (mrle, pásomnice), ale aj na ektoparazity (svrab). Paraziticídne pôsobiaci avermektín pôvodne objavili ako produkt pôdnych baktérií Streptomyces avermictilisa. Tento prírodný produkt výskumníci modifikovali tak, aby sa zvýšila jeho účinnosť a bezpečnosť, a týmto spôsobom sa dospelo k vytvoreniu neobyčajne málo toxického ivermektínu. IVM zaradila Svetová zdravotnícka organizácia medzi esenciálne lieky.

Ivermektín a Covid-19

V laboratórnych štúdiách IVM preukázal aj veľmi silné antivírusové a protizápalové vlastnosti aj proti SARS-CoV-2 . Antivírusová aktivita IVM nie je celkom jasná. Predpokladá sa však, že IVM brzdí prenášanie vírusových bielkovín do jadra hostiteľskej bunky. Bez IVM ovplyvnia vírusy tento importín  tak, že zosilnia infekciu potlačením antivírusovej odpovede hostiteľa. Okrem toho, in vitro IVM blokuje pripojenie S-proteínu SARS-CoV-2 vírusu na bunkovú membránu hostiteľa.

Viaceré kontrolované klinické štúdie z mnohých centier a krajín na celom svete hlásia konzistentné a výrazné zlepšenie výsledkov liečby Covid-19, ak do nej začlenili ivermektín. Žiaľ, najviac týchto štúdií pochádza z menej vyspelých krajín a medicínske autority vyspelých krajín považujú výsledky za nepreukazné s nízkou silou dôkazov. Aj keď sú štúdie, ktoré pochádzajú z rozvinutých krajín, priaznivé pre IVM, majú nižší počet podaní a zaradených pacientov, preto nedosahujú významný štatistický potenciál. Z toho dôvodu sa IVM nezaradil do štandardnej liečby Covid-19 vo vyspelých štátoch sveta.

Široké použitie ivermektínu viedlo k významnému zníženiu prípadov rozvinutého ochorenia a úmrtnosti, ktoré sa v regiónoch, kde sa používa, blížili až k predpandemickým úrovniam. Ako ukazujú výsledky v týchto štúdiách, ivermektín by mohol byť dôležitou a možno život zachraňujúcou súčasťou liečebnej stratégie pri dosahovaní získania kontroly nad pandémiou.

Čo sa týka Slovenska, v lete 2020 sa so svojimi skúsenosťami pri osobnej komunikácii nezávisle od seba podelili dvaja experti z anestéziológie a intenzívnej medicíny. Najmä to podnietilo autora na preskúmanie lieku a jeho možného vplyvu na Covid-19. Na Slovensku bola látka IVM doteraz registrovaná len vo forme masti na liečenie svrabu. Viaceré európske krajiny majú IVM bežne dostupný v lekárenskej sieti, ale indikácia nie je na liečbu Covid-19, len na liečbu parazitárnych ochorení.

Je povzbudivé, že spoločnými aktivitami hlavných odborníkov z odborov infektológie a tropickej medicíny, všeobecného lekárstva a odboru anestéziológie a intenzívnej medicíny MZ SR svojím rozhodnutím o obnovení registrácie umožnilo nielen dovoz lieku vo forme tabliet s obsahom IVM, ale umožnilo lekárom podávať IVM aj v liečbe Covid-19.

Ivermektín sa odporúča podávať v čase nástupu príznakov ochorenia a aj v pľúcnej forme, keď dochádza k respiračnému zlyhávaniu, k potrebe podávania kyslíka, neinvazívnej aj invazívnej ventilácie.

Ak sa používa IVM pri liečbe Covid-19, nikdy nie ako samostatný liek, ale vždy v kombinácii s ostatnou liečbou. Niektorí autori však IVM považujú v stratégii liečby za kľúčový.

Liečba IVM je kontraindikovaná pri precitlivenosti na aktívnu substanciu alebo na niektorú z pomocných látok. V literatúre sa uvádza, že je potrebná opatrnosť pri jeho podávaní u žien v prvom trimestri tehotenstva a u dojčiacich. V takých prípadoch je potrebné individuálne zvážiť riziko priebehu Covid-19 pre matku a riziko ovplyvnenia plodu ivermektínom. Toxicita pri vyšších než schválených dávkach ešte nie je úplne preskúmaná. Zo strednej Európy však už je skúsenosť, keď sa pacient namiesto predpísanej jednorazovej dávky 12 mg predávkoval množstvom 150 mg bez významnejších alebo trvalých následkov.

Keďže sa IVM metabolizuje takmer výlučne v pečeni, pri jej ochorení je relatívne kontraindikovaný. Metabolity sa vylučujú z tela stolicou. Výrobca lieku uvádza, že nie je vhodný u osôb s telesnou hmotnosťou nižšou ako 15 kg, ale na druhej strane je najmenej jedna dôveryhodná štúdia s podávaním IVM pri liečbe hlíst aj u detí predškolského a školského veku, kde nezaznamenali nezvyčajné vedľajšie účinky ako tie, ktoré sa bežne popisujú.

Zvýšená opatrnosť sa odporúča u pacientov s vekom vyšším ako 65 rokov, a to v súvislosti s tým, že v tejto vekovej kategórii je možné predpokladať zvýšený výskyt ochorení častých vo vyššom veku a zníženej výkonnosti srdca a obličiek, no najmä pečene.

Čo sa týka vedľajších účinkov, IVM sa vo všeobecnosti pomerne dobre znáša. Popisuje sa nevoľnosť a vracanie, účinky na CNS (bolesti hlavy, horúčka, závraty, ospalosť, nespavosť, ataxia, únava), tachykardia, vyrážky, svrbenie, edém kože, eozinofília, reakcie z precitlivenosti, zvýšené pečeňové transaminázy a astmatické záchvaty. Toxické účinky IVM na parazity sa vysvetľujú poškodením nervových štruktúr parazitov, čím v tele hostiteľa odumierajú. Dôležité je to, že u cicavcov IVM nepreniká hematoencefalickou bariérou, teda neprechádza z krvi k mozgovým bunkám, preto tam toxicky nepôsobí. Vyššie uvedené vedľajšie účinky sú však zaznamenávané pri liečbe črevných parazitov ivermektínom a predpokladá sa, že časť z nich môže byť vyvolaná usmrtenými telami týchto parazitov.

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ

Zdroj: Lekárske noviny, 10. 2. 2021

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected]
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.