Koronakríza nafúkla deficity verejných financií do prasknutia, čo väčšinu národných vlád netrápi. V USA sa každoročne rieši, či ich zákonodarcovia zvýšia dlhový limit na základe ktorého môže ich ministerstvo financií vydať štátne dlhopisy, čo na jednej strane umožňuje aj vyplácanie miezd štátnym úradníkom vrátane sociálnych dávok a na druhej strane platiť ich úrokové dlhy. Ak by sa americká vláda rozhodla vyplácať len mzdy a neplatiť svoje úrokové záväzky, znamenalo by to vyhlásiť štátny bankrot s dopadom na ich kurz amerického dolára, na úrokové sadzby, na investované peniaze na ich kapitálových trhoch a takto by sme mohli pokračovať.
V americkej histórii sa zatiaľ nestalo, aby americká vláda nebola schopná plniť svoje záväzky. S narastajúcim deficitom verejných financií má ale problém celá eurozóna, keď k ročne vyprodukovanému HDP má viac ako 100 percentný deficit, čo napokon platí aj pre Slovensko s ročných deficitom na úrovni 60 percent. V USA sa vláda rozhodla viac zdaniť bohatých, zatiaľ čo na Slovensku sa vedú skôr „jalové diskusie“ o spôsobe zníženia rozpočtového deficitu, ktorý zo všetkých strán naráža na prekážky.
Na Slovensku jedna politická vládna strana chce daňovú brzdu, iná reformu dôchodkového systému a takto by sme mohli pokračovať…. Pritom všetky sektory požadujú pre seba v štátnom rozpočte pre budúci rok viac rozpočtových peňazí, hoci ako jedno z opatrení by mali byť výdavkové limity.
Na druhej strane treba povedať, že sa objavili teórie ktoré hovoria o výhodách zadlženosti vlády z dôvodu, že ona za požičané peniaze nakupuje verejné statky, podporuje zamestnanosť a tvorbu zisku pre zamestnávateľov a teda vytvára ponuku peňazí na podporu oslabenej ekonomiky. Podľa tejto teórie nie sú vládne deficity škodlivé za podmienky že peniaze sa „nekradnú“ a investujú sa tak, aby sa uskutočnila očakávaná reforma domácej ekonomiky.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm