S PhDr. PaedDr. Petrom Grečom, PhD., sa zamýšľame nad dôsledkami Druhého vatikánskeho koncilu, ktorý pápež Pavol VI. prirovnal k Satanovmu dymu PRENIKAJÚCEMU do Domu Pána. Interrupcie, vakcíny, mafia zo St. Gallen, z ktorej vzišiel despotický jezuita Bergoglio, luciferiánska symbolika, ale aj nové katakomby súčasnej cirkvi.

In medias res: v televízii zvtv si sa vyjadril, že vakcíny ako také vrátane súčasného experimentálneho preparátu, ktorým sa ľudia očkujú proti Covid-19, obsahujú tkanivá plodov násilne potratených detí. Zdôrazňuješ, že mŕtve plody nie sú použiteľné, ale tkanivá sa musia získať pomocou vivisekcie (pitva živého človeka či zvieraťa) a z orgánov odobratých zaživa. Celé to dávaš do súvislosti s posadnutosťou pápeža vakcináciou proti Covid-19, ktorú prirovnáva k šíreniu lásky.

V dnešnej preinformovanej dobe je dostatok dôkazov. Základná choroba nášho súčasníka väzí v tom, že sa odstrihol od zdroja poznania. Takto si ľudia obhajujú svoje malé pravdy, ktoré im vyhovujú, majú svoje vedecké a iné autority. Iní upadli do skepsy, že pravda vôbec neexistuje, nevedia sa jej dopátrať a stratia sa v stáde hlavného prúdu. Nekonečný názorový pluralizmus, nekončiace diskusie bez začiatku a konca, bez vektora mysle. Choroba nihilizmu, skutočná pasca poznania je v tejto „mnohonázorovosti“. Druhej strane nepomôže žiaden argument, žiaden dôkaz, ani keby vystúpil odborník z inkriminovaných farmaceutických gigantov s priznaním nad procesom výroby experimentálneho génového séra alebo keby unikli informácie o pôvode buniek, čo sa aj v prípade Pfizeru stalo. Pýcha, tvrdosť srdca a hlúposť bráni človeku prijať Boží mravný zákon, čo je človekobožstvo. Ukazuje to podobenstvo o Boháčovi a Lazarovi. Odpoveď poznáme: „Ak nepočúvajú Mojžiša a prorokov, neuveria, ani keby niekto z mŕtvych vstal.“ Hoci je prorokov málo a prorocké slovo vzácne ako v dobe Eliášovej, vždy máme Desatoro, rozum, intuíciu a svedomie. Duch Svätý nás vyučuje všetkej pravde. Okrem burcujúcich prorokov arcibiskupa C. M. Viganòa, biskupa Atanáza Schneidera či kardinála Burka. A pribúdajú prekvapenia. Umiernený a pokorný český kardinál Dominik Duka v kázni z februára tohto roku citoval „konšpirátora“ Dr. Vermona Colena a zmienil sa o možnosti, že tu máme zbraň hromadného ničenia. Odporúčam aj svedectvo lekára a dominikánskeho kňaza Leona Pereira: Potratené plody a vakcíny, zabudnuté pravdy. Prejdime od stromu poznania dobra a zla a držme sa stromu života, podľa rady filozofa Leva Šestova.

 Neoznačoval by som túto dobu ako postfaktuálnu, ako to robia niektorí filozofovia, ale skôr ako obdobie epochálnej nedôvery. Ako sa vôbec mohlo stať, že cirkev sa po tisícročiach odvrátila od svojej podstaty pomáhať blížnym, šíriť lásku, nádej, byť záchranou v najväčších ťažkostiach a súžení, no namiesto toho naplno kolaboruje s mocou, a dokonca vakcínu prirovnáva k príchodu Krista.

Ján Dudáš triafa do čierneho, keď v Lexikóne uvádza, že za dvetisíc rokov kresťanstva cirkevné inštitúcie, hierarchia skonfiškovali pravdy evanjelia a odvrátili kresťanstvo od svojich cieľov vnútornej obrody človeka a vonkajšej prestavby sveta. V Dostojevského Veľkom inkvizítorovi sám kardinál – inkvizítor drzo vyčíta Kristovi: „Ty si nám to všetko pokazil!“ Hierarchia ako celok nikdy nestála na strane obyčajného človeka. Má rada moc, jemné šaty, popredné miesta na žúroch a hostinách, vznešené tituly a pohodlie. Na strane trpiacich a pravdy boli z jej radov len výnimoční jednotlivci, ktorí sa postavili aj štátnej moci. Našťastie, bolo ich dosť. Napríklad biskupi sv. Martin a sv. Ambróz, pápež sv. Sergius I. a sv. Martin I., sv. Bazil Veľký, sv. Atanáz, sv. Ján Zlatoústy či pápež Pius XI., ktorý v roku 1937 napísal varovnú encykliku proti nacizmu. Kto ho bral vážne?! Konfrontujeme sa s bohoľudskou existenciálnou cirkvou, v nej aj naše hriechy „komplikujú“ Božie plány. Infiltrácia slobodomurárov do náuky a štruktúr je masívna, dnes sa upustilo od exkluzivity spásy v Kristovi. Kedysi sa vždy vedelo, čo je katolicizmus, čo je biele a čierne, čo je hriech a čo je cnosť. Kormidlo si od čias koncilu podávali pápeži, ktorým akoby niekto zablokoval riadenie a za terajšieho uzurpátora úradu sv. Petra cirkev narazila plnou rýchlosťou na ľadovec. Posádka na záchranu nemyslí a pasažieri sa zabávajú. Svetská mentalita prevrátenia hodnôt rečou Patricka Buchanana: „Staré hriechy sa stali cnosťami a staré cnosti sa stali hriechmi.“ Tento sémantický a morálny kolaps sa udomácnil na palube cirkvi.

Argentínsky kardinál Jorge Mario Bergoglio, z ktorého sa stal pápež František, vzišiel z prostredia skupiny zo St. Gallen, ktorú jej najvplyvnejší člen Godfried Daneels označil ako mafiu. Táto skupina organizovala odpor voči kardinálovi Ratzingerovi a ešte pred jeho zvolením za pápeža namiesto neho presadzovala Bergoglia ochotného slúžiť progresivistom na prijímanie plánov neoliberalizmu vrátane programov LGBTI, schvaľovania nelegálnej migrácie, uzatvárania manželstiev rovnakého pohlavia a v súčasnosti aj najvýraznejšieho promotéra vakcín. Marcantonio Colonna v biografickej knihe o Bergogliovi uvádza, že za maskou vľúdneho človeka z ľudu sa skrýva pápež posadnutý vlastnou mocou, uzatvárajúci spojenectvá s najskorumpovanejšími skupinami Vatikánu, kde vládne pomocou strachu, výbuchmi hnevu, hýriaci vulgarizmami a aroganciou. A zrejme si videl jeho výraz, keď žene z davu plný hnevu plieskal po ruke.

Po zvolení Bergoglia za pápeža sa z vatikánskych archívov „stratil“ posudok generálneho predstaveného jezuitov, ktorý neodporúčal jeho vysviacku na biskupa. Zaiste, každý máme nejakú povahu. Aj sv. Hieroným, prekladateľ svätého Písma do latinčiny, bol extrémne popudlivý, sv. Ignác z Loyoly, zakladateľ jezuitov, mal ťažkú povahu. A sv. Peter dokonca dostal od Ježiša pokarhanie: „Choď mi z cesty, satan!“ Všetci menovaní však pracovali pre Krista a jeho Kráľovstvo! Pre koho pracuje Bergoglio, vieme tiež. Jeho arogancia sa odzrkadľuje aj v jeho vláde, čo ilustruje aj tzv. motu proprio Traditionis custodes zo 16. júla 2021, ktorou prakticky zrušil predkoncilovú liturgiu povolenú jeho predchodcom. Mediálne hrá divadlo, akoby sa angažoval pre chudobných a marginalizovaných, pre široký ľud. U nás to ukázal na sídlisku Luník IX. Za touto maskou sa skrýva ťažký peronista, ktorý likviduje náznaky opozície či iného názoru aj v najmenších otázkach. A ak mu niekto skríži plány ako arcibiskup Viganò či kardinál Pell, vieme, čo ich postihlo.

Ľudská česť sa postihnúť nedá. Súčasný pápež je evidentne prvou hlavou cirkvi v histórii, ktorá segreguje nielen kresťanskú spoločnosť a rozdeľuje ju na dve nezlučiteľné kategórie. A presne toto predviedol aj na Slovensku, kde poslúžil ako najviditeľnejší reklamný nosič neuveriteľne silnej loby globalistov ovládajúcich finančný systém, médiá, farmaceutický kartel, ropné ťažobné spoločnosti alebo aj vojensko-priemyselný komplex. Ich pozadie sa formuje na základe presvedčenia, že ľudstvo vedie Lucifer ako nositeľ svetla, inteligencie a skutočného poznania. Otázkou ostáva, prečo v skutočnosti abdikoval Benedikt XVI., ktorého mnohí veriaci i kňazi považujú za skutočného pápeža.

Germánsky živel, temný prometeovský duch smrti, spôsobil za celé dejiny na katolicizme ťažké deformácie, ktoré z neho urobili náboženstvo práva, moci a násilia. Boli to Nemci, ktorí zorganizovali revolúciu koncilu, tak ako nedávno povolili „požehnávanie“ osôb rovnakého pohlavia. Heglovo myslenie o univerzálnom duchu zasiahlo aj Ratzingera, keď hovoril o svetle betlehemského dieťaťa, ktoré nás povzbudzuje, aby sme budovali Nový svetový poriadok. Potom je tu „duch Assisi“, modlitby s pohanskými predstaviteľmi, okultistami k údajne jednému Bohu. Vedel, že to nie je katolícke, a vysvetľoval to akýmsi rozdielom medzi „modliť sa s niekým“ a „modliť sa vedľa niekoho“. Jeho teória hermeneutiky kontinuity, zachrániť fragmenty ortodoxie, je chimérou. Benedikt XVI. sa stal akoby hromozvodom koncilovej a pokoncilovej revolúcie. Kauza VatiLeaks mu vrazila dýku do chrbta. Zrejme bolo v pozaí aj vydieranie v súvislosti so sexuálnym násilím v zbore v Regensburgu, keď ho viedol jeho brat Georg. Isté je, že vzhľadom na politikum mafie zo St. Gallen plnil v lepšom prípade úlohu tzv. prechodného pápeža, ktorého trpeli. A keď začal proces brzdenia – zaiste ich nepotešil nosením tradičnej koruny – tiary a iných insígnií skutočného pápežstva, jednoducho ho direktívne stopli od vykonávania služby pápeža. A Nemci milujú direktívy.

Čo reálne priniesla návšteva pápeža Františka na Slovensko? Nielen z môjho uhla pohľadu išlo o číru manifestáciu selektívneho prístupu k ľuďom, ktorý je vlastný zločineckým ideológiám.

Štyri dni jeho návštevy by mohli byť pokračovaním seriálu Žena za pultom. Všetkého je dostatok, sú istoty, a preto sa problémy riešia s humorom a kolektívne, každý každému pomáha, niet oblasti, ktorá by sa nedala riešiť. V jednej scéne filmu davy žiarili šťastím, mávali a z tribúny im kývali rovnako usmiati Husák so Štrougalom.

Médiá hlavného prúdu boli opojené euforickou atmosférou, frázami o pokoji a dobre, ktoré vyžaroval pápež, a laudáciami na slová povzbudenia a nádeje slovenskému ľudu. Citácie z jeho kázní o optimizme, láske, súdržnosti skôr pripomínajú „objav“ prírodnej dobroty človeka, nad ktorým sa rozplakal filozofický šarlatán Jean-Jacques Rousseau, než evanjelium. Nečakali sme, že bude búchať po ambone a nazývať samovrahmi tých, ktorí odmietajú prijať vakcináciu. On to prefíkane urobil po návrate do Ríma. Neprekvapí ani skreslenie počtov ľudí. Inscenácia kulís bola ukážkou konštrukcie sociálnej reality podľa zásad kultúrneho marxizmu frankfurtskej školy. Selekciou ľudí na zaočkovaných patricijov a nezaočkovaných plebejcov sa postavil na úroveň Boha – sudcu živých a mŕtvych. Imitoval, karikoval konečný Boží súd. Iste, bude rozdelenie ľudí, ale finálne rozdelenie nastane pri druhom príchode Krista na svet: na tých, ktorí budú po jeho pravici a pôjdu do nebeskej slávy, a tých naľavo, ktorí pôjdu do zatratenia. Našu vlasť vybrali ako pokusné profylaktické laboratórium a pápež toto dielo „požehnal“. Trestajú nás sťaby za nesplnené dejinné poslanie. Boli sme jadrom slovanského sveta, ktorému Boh určil misiu sv. solúnskych bratov, a tejto misii sme nezadosťučinili. Sám sv. Metod predpovedal, že nás postihne kliatba. Padli sme na úroveň pastierov a lokajov a pozrime sa, aké sadistické inštinkty sa prejavujú počas tejto „pandemickej krízy“. Udávanie, kontroly úradov verejného zdravotníctva, vyhadzovanie z podnikov, zastrašovanie. Sluha mláti svojho spolusluhu.

Popri pápežovi sa veľkej pozornosti korporátnych médií mohol tešiť aj odvolaný arcibiskup Róbert Bezák, emeritný arcibiskup trnavský, ktorý si aj podľa jeho blízkych kňazov extrémne potrpí na mediálne výstupy. Svojho času sa on a najmä spriaznený .týždeň snažili vytvoriť z Bezáka symbol čistoty a morálky, ibaže časom sa tento človek stáva opakom svojich snáh. Popri oddanej podpore Zuzany Čaputovej a vtieraní sa do pozornosti vatikánskych progresivistov a samotného pápeža sa úplne zreteľne odhaľuje tvár odvolaného biskupa. V spoločnosti sa dokonca vytváral dojem, že Bezáka pri príležitosti návštevy pápeža rehabilitujú, pár ľudí ho už videlo medzi svätými a obálka chronickej propagandy z týždenníka .týždeň zobrazovala Bezáka, Čaputovú a Bergoglia ako biblické postavy. Pravda je úplne opačná a rozhodnutie Benedikta XVI. v roku 2015 Vatikán komentoval takto: „Svätá Stolica, znepokojená nepresnými a nesprávnymi výkladmi tohto stretnutia, pokladá za potrebné vysvetliť, že pri tomto prípade išlo o záležitosť čisto súkromnej povahy; išlo iba o prejav ľudskej kresťanskej lásky Svätého Otca voči druhovi – biskupovi – bez toho, že by sa tým nejako vstupovalo do predchádzajúcich udalostí jeho episkopátu. Naopak… zdôrazňujeme, že opatreniam voči Msgr. Bezákovi, ktoré svojho času Svätý Otec (Benedikt XVI.) pokladal za potrebné urobiť, predchádzalo dôsledné vyšetrovanie a objektívne rozlišovanie (skúmanie) všetkých prístupných relevantných faktov, hlavne však tých, ktoré vyšli najavo v priebehu apoštolskej vizitácie konanej v Trnavskej arcidiecéze v januári a februári 2012.“ Kto je Róbert Bezák?

Hoci liberáli nemajú radi jasné odpovede, je potrebné rezultovať: Bezák prezentoval svoje náboženstvo zreteľne podporou „kultúry smrti“, keď podporoval „Sorosovu Salome“ pri jej kandidatúre na prezidentku. Načo potrebuje ešte svedkov, pýtal sa veľkňaz Kaifáš pri vypočúvaní Krista? Rúha sa Bohu! Bezák na rozdiel od svojich kolegov disponuje prirodzeným talentom byť komunikátorom, čo obratne využíva. Ukázal to aj pri viacerých rozhovoroch po odchode pápeža. V hereckej terminológii to znamená, že klame telom. Dosť svetla do problematiky kauzy Bezák prinieslo druhé vydanie knihy jeho predchodcu Jána Sokola: Je čas mlčať a čas hovoriť. Taktiež príhovor Jána Čarnogurského 25. 9. t. r. pri tejto prezentácii. Za lži okolo pokusu diskreditovať arcibiskupa Sokola v roku 2009 o údajnej sprenevere pol miliardy korún sa časopis .týždeň nakoniec súdnym nariadením musel ospravedlniť. Avšak Štefan Hríb v editoriáli naďalej obhajoval finančné audity Bezáka a na konci si neodpustil túto poznámku: „Napokon, ospravedlňujeme sa aj napriek tomu, že arcibiskup Róbert Bezák sa nás zastal a chcel neskôr s financiami a pomermi Trnavskej diecézy urobiť poriadok. Nestihol to, pretože bol nespravodlivo odvolaný a potom ešte hrubo ponižovaný.“ Čítajme to zrkadlovo obrátene: ten, kto stojí na strane lži, je ten istý, kto hrubo zaobchádzal so Sokolom. Preto nepracuje pre záujmy Kristovej cirkvi.

AUTOR: Tibor Eliot Rostas