Riešením negatívnych dôsledkov koronavírusovej pandémie na globálnu ekonomiku sú nielen lacné peniaze od centrálnych bánk a tlačenie peňazí, ale aj príspevky od národných vlád v rámci ich fiškálnych opatrení. Ktoré sektory ekonomiky si na spomínaných menových a fiškálnych opatreniach „prilepšili“ vieme, medzi najúspešnejšie bude určite patriť finančný sektor.
Všetko začalo nepochopiteľným rozhodnutím vlády, keď zrušila bankám ich odvod s dvojnásobnou úrokovou sadzbou, vraj za cenu, že umožní jej úverovým dlžníkom požiadať o odklad splácania istiny, na obdobie 9 mesiacov za cenu, že na predĺžení splácania zvyšných úrokov zaplatia hypotekárni dlžníci napokon viac. Za „smiešne“ opatrenie treba pokladať výzvu ECB, aby si akcionári dočasne nevyplácali dividendy a tak pri každoročne navyšujúcich sa poplatkov za bankové služby, vraj z dôvodu tvorby rezerv na prípadné nesplácanie úverov, vykazujú banky obrovský nárast svojich ziskov. Koľko sa z nich dostalo cez dane do nášho štátneho rozpočtu a do vrecka ich zamestnancov, nešpekulujeme.
Určite sa v ich organizačnej štruktúre uskutočnili aj úsporné nákladové opatrenia, kam patrí aj znižovanie počtu ich pobočiek, alebo možnosť ich klientov si zadarmo cez internetové aplikácie zabezpečiť dovtedy platené bankové služby. To, že pre klientov poskytujú najlacnejšie hypotekárne úvery vieme, ale pri narastajúcich cenách nehnuteľností a očakávaných vyšších úrokoch po skončení prvého fixačného obdobia, ako aj o možných problémoch spojených s poklesom cien prenájmov v prípade, že nás neopustí pandémia, môže v budúcnosti v bankovom sektore dopadnúť ešte všelijako.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm