Rímsky klub založili v roku 1968 na talianskej Accademia dei Lincei a skladá sa zo stovky členov vybraných zo súčasných a bývalých hláv štátov, predsedov vlád, správcov OSN, vysokých politikov a úradníkov, diplomatov, vedcov, ekonómov a šéfov korporácií.

Založil ho taliansky priemyselník Aurelio Peccei a škótsky vedec Alexander King, čím vznikla medzinárodná skupina mimoriadne vplyvných ľudí nielen z akademickej obce. Peccei zastával názor, že problémy ľudstva ako znečisťovanie životného prostredia, chudoba, zlá zdravotná starostlivosť, odpadové hospodárstvo a kriminalita nie je možné riešiť samostatne a každá izolovaná snaha je odsúdená na neúspech.

O pár rokov vyvolal pozornosť médií zverejnením prvej správy Hranice rastu. Apokalyptické simulácie naznačovali, že ekonomický rast nemôže ísť donekonečna a novinármi zveličená ropná kríza roku 1973 vyhrotila obavy verejnosti, keď sa rozšíril názor, že ropa ako zdroj končí. Bohatý mediálny priestor zabezpečil, že správa sa predala v počte miliónov kópií v 30 jazykoch a stala sa najpredávanejšou environmentálnou knihou v histórii. Po „veštení“ v spise Prvá globálna revolúcia prišlo mnoho dokumentov, ktoré sa štýlom komunikácie podobajú na tendenčné vyvolávanie paniky a upriamovanie pozornosti na akútnosť problému, čo pripomína aj súčasný diskurz o pandémii alebo stave klimatickej núdze. Posledný výkrik je prognóza globálneho kolapsu v polovici storočia.

Rímsky klub podľa oficiálnej webovej stránky pozostáva z osobností piatich kontinentov, ktoré sú presvedčené, že budúcnosť ľudstva nie je určená raz a navždy. Podľa nich každá ľudská bytosť môže prispieť k zlepšeniu našej spoločnosti. Členská organizácia má rôzne kategórie členstva. Pravidelní členovia sa zapájajú do výskumných projektov a prispievajú k rozhodovacím procesom počas výročného zhromaždenia. Z pravidelných členov je 12 vo výkonnom výbore, a ten určuje všeobecné smerovanie. Z výkonného výboru je jeden spolupredseda a podpredseda. Generálny tajomník sa vyberá z členov výkonného výboru a je zodpovedný za každodennú prevádzku luxusného sídla vo švajčiarskom Winterthure. Okrem riadnych členov existujú pridružení, ktorí sa projektov zúčastňujú, ale nemajú hlasovacie právo. Klub má aj významných, čestných členov, medzi ktorých patrí holandská princezná Beatrix, prominentný ekonóm Orio Giarini, brazílsky prezident Fernando Henrique Cardoso, „demokratizačná celebrita“ Michail Gorbačov, španielsky kráľ Juan Carlos I., nemecký prezident Horst Köhler a indický premiér Manmohan Singh. Na zhromaždení v Berlíne 2016 sa objavil bývalý prezident Christian Wulff, nemecký minister pre hospodársku spoluprácu Gerd Müller a laureát Nobelovej ceny Muhammad Yunus. Klub má národné pobočky v 35 krajinách a ich poslaním je šíriť myšlienky a lobovať za udržateľnejšie, spravodlivé hospodárstvo a podporovať medzinárodný sekretariát klubu.

V posledných rokoch je Rímsky klub veľmi aktívny, vydáva desiatky analýz a štúdií, ktoré zadal výbor, navrhli členovia alebo externé inštitúcie. Najnovšou je No tak! Kapitalizmus, krátkodobosť, populácia a deštrukcia planéty alebo iniciatíva Prevziať ekonomiku na sponzoring študentov, aktivistov, intelektuálov, výtvarníkov, tvorcov videí, učiteľov a profesorov, ktorí by chceli meniť vnímanie sveta na ekonomiku. Rímsky klub vydal oficiálne vyhlásenie na podporu Grety Thunbergovej a klimatických protestov, v ktorom vyzval vlády sveta, aby dievča poslúchli a okamžite znížili globálne emisie uhlíka.

Čo skrýva spasiteľský imidž?

Globálne otepľovanie, hladomory, klimatická kríza, populačná explózia, stúpanie morí, trvalo udržateľný rozvoj alebo zelené riešenia. Tieto slogany sa dnes v médiách donekonečna omieľajú a dá sa povedať, že majú spoločného autora, o ktorom sa vie málo. Rímsky klub je jedným z hnacích motorov globalistického parného valca, ktorý valcuje naozaj globálne. Prostredníctvom štedro financovaných skupín expertov a spriaznených kanálov bije na poplach, že treba niečo robiť s preľudnenou planétou, lebo ľudstvo nebude mať dostatok zdrojov a miesta na život, je nutné bojovať proti globálnemu otepľovaniu, ktoré vraj spôsobujú ľudia, treba búrať štátne hranice a realizovať nadnárodné riešenia bez ohľadu na národy, ich suverenitu, odlišný prístup k slobode, demo­kracii, ľudským právam, hodnotám, životným potrebám alebo nerastnému bohatstvu.

Podľa opisov, ktoré o sebe elitný klub šíri, je hlavným strediskom výroby globálnych prognóz s cieľom pôsobiť na verejnú mienku a rozvíjať dialóg s politickými činiteľmi. Nechce vraj nič viac len vytvoriť predstavu o stave sveta a perspektívach, modelovať dôsledky tendencií civilizačného vývoja a nachádzať alternatívy pre ľudstvo, načrtnúť program konania na riešenie krízových situácií a prežitie ľudstva ako celku. Axióma znie, že globálne problémy treba analyzovať systémovým spôsobom. A znie to nepochybne krajšie, ako keď sa natvrdo hovorí o nutnosti globálneho riadenia bez reptania ľudí.

AUTOR: Ján Horváth