Medzi trhovými finančnými obchodníkmi s cennými papiermi, je však cítiť už nervozitu. Dôvodom je ohlasovaný pokles tlačenia nielen lacných peňazí, ale aj zvyšovanie úrokových sadzieb z dôvodu zvyšovania inflácie, ktorá už prekračuje inflačný cieľ väčšiny svetových centrálnych bank. Dôvodom sú viaceré signály, akými sú ukončenie postcovidového oživenia ekonomiky, či narušené dodavateľsko- odberateľské vzťahy, ktorých dôsledkom je nárast cien takmer všetkého, čo centrálne banky nemôžu donekonečna prehliadať s konštatovaním o dočasnosti vyššej inflácii.
Finanční sprostredkovatelia si tiež zvykli na pojem „dočasnosti“ a vyzývajú účastníkov trhu investovať do doteraz menej exponovaných finančných produktov akými sú skôr dlhopisy, ktoré zabezpečujú v dohodnutých termínoch stabilný úrok a po skončení splatnosti aj istinu. Do čoho ale majú domácnosti investovať dočasne voľné peniaze? Na účtoch bankách majú nulové úroky a môžu byť radi, že nie sú ešte záporné.
Vláda „nechce“ pre nich emitovať štátne dlhopisy aj s vyšším úrokom ako ponúkajú banky na vkladoch, aby si aj oni „zarobili“, ktoré by navyše boli kryté vratkami daní, keby náhodou štát „pozabudol“ vyplatiť ich výnos v termíne splatnosti a takto by sme mohli pokračovať. Navyše, domácnosti sú jedinými stabilnými platcami daní a odvodov bez výnimky, ako aj bez meškania, alebo ich optimalizácie platenia. Keby nebolo domácností, sú deficity verejných financií ešte vyššie, pričom „odmena“ od nikoho akosi neprichádza.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm