„Strašný a múdry duch, duch sebazničenia a nebytia.“

M. Dostojevskij: Veľký inkvizítor

V dramaticky sa meniacej realite vnímame, že plány veľkého resetu, vytvorenia tzv. hlbokého štátu a cirkvi, nie sú výplodom kabinetných konšpirátorov, ale výsledkom desaťročia tvorby zámerov svetových ekonomických elít na nastolenie všeobecnej diktatúry. Výnimky niekoľkých krajín, ktoré nemajú drakonické opatrenia voči vlastným obyvateľom, nie sú proti tejto téze. Hoci bojiská druhej svetovej vojny nepostihli všetky krajiny Európy, predsa hovoríme o globálnom konflikte a nacistickom úsilí o svetovládu. Ani zločinecká mašinéria sionisticko-trockistického boľševizmu nepostihla celú civilizáciu a hovoríme o komunistickej svetovláde.

Arcibiskup Carlo M. Viganò komplexne ukázal na sociálnych inžinierov Nového svetového poriadku (NWO) v súvzťažnosti na pandemický fenomén ako tých, ktorí už od povojnového obdobia pracujú na globálnej totalite. Kalergiho, Rothschildovcov, Rockefellerovcov, Klausa Schwaba, Jacquesa Attaliho a Billa Gatesa obvinil zo sprisahania voči ľudstvu a spriahnutia sa so zlým duchom. Ich cieľom je prostredníctvom pandémie a následným vakcinovaním redukovať údajne premnoženú civilizáciu – z podstatnej časti len neužitočnú biomasu. Zvyšok bude prostredníctvom molekulárnej biológie tvoriť poslušné stádo.

Finálne „pandemické“ popieranie človeka a konečný úpadok Západu z veľkej časti zapríčinil duchovný neutralizmus. Je to buď popieranie inej ako viditeľnej reality ateizmom, alebo skepsa nad možnosťou poznania pravdy, dobra a krásy. Táto skepsa je predpokladom relativizmu a rovná sa samovražde civilizácie. Ak je Boh mŕtvy, človeku je naozaj všetko dovolené.

Zlo vo svete nie je nadstavbou ani subjektívnym stavom. Pripustiť existenciu zla a odmietnuť osobnú existenciu zlého ducha je pre moderného človeka typické. Zaiste osvietenský rozum odmietol deformované ľudové predstavy o diablovi z predchádzajúcej stredovekej mentality. Tie vystihol v Bratoch Karamazovovcoch Dostojevskij na postave mnícha Feraponta. V jeho ponímaní je diabol postava s hnedým tučným chvostom uviaznutým vo dverách. Mních mu privrel chvost a trojnásobným prežehnávaním ho zlikvidoval. Dostojevskij tvrdo pranieruje aj opačný extrém – popieračov sveta neviditeľného v mene vzdelania, a to dialógom Ivana a Aľošu: „Myslím, že ak diabol neexistuje a stvoril ho teda človek, stvoril ho na svoj obraz a podobenstvo.“ Druhý dodal: „Podľa toho teda rovnako ako Boha.“ Príznačne končí film Diablov advokát triumfálnym konštatovaním diabla: „Mojím najväčším víťazstvom je, že som presvedčil ľudí dvadsiateho storočia o tom, že neexistujem. Dvadsiate storočie je mojím storočím.“

Veľký reset sveta v LUCIFERIÁNSKOM kontexte

Historicky sa začalo s pokusmi preformátovať našu civilizáciu už Francúzskou revolúciou, ktorá vzišla z človekobožských nárokov voľnosti, bratstva a rovnosti. Filozofi kresťanského personalizmu – Berďajev azda najviac, dôsledne demaskovali osvietenské ambície človeka postaviť sa do pozície Boha, čo sa nakoniec otočilo proti dôstojnosti človeka. Ako poukázal Walter Nigg, tieto heslá boli postavené na klamstve, a teda zmysluprázdne, vo svojom základe sa v každodennom živote nijako neprejavovali. V situácii, keď bol národ opojený krvou, už nebolo možné jasne uvažovať. Rovnako ako dnes, keď je obnažená ilúzia o delení štátnej moci, právnom štáte či účasti ľudu na tvorbe moci všeobecným a rovným hlasovacím právom alebo zásadami „bŕzd a protiváh“ kontroly moci a iných klamstiev, v lepšom prípade povier racionalistickej sociálnej a politickej filozofie. Závoj umelo vytvorenej pandémie zbavuje mnohých normálneho uvažovania.

Vážnejšie však je, že uvedený znalec dejín teológie v politických súvislostiach – a nie je jediný, dáva besnenie Francúzskej revolúcie do súvisu spriahnutia človeka so zlým duchom, a to nie v metaforickej podobe, ale v reálnej: „Snáď ni­kdy predtým na seba diabol nevzal takú viditeľnú podobu ako v oných šialených mesiacoch. Aj hlúpym ľuďom sa museli otvoriť oči.“ Už Charles Dickens v románe Príbeh dvoch miest uvažuje o satanskom vplyve na sadistické besnenia revolučných davov. Opis tanca karmaňoly krvilačného „ľudu“ okolo gilotíny nás nenecháva na pochybnostiach, že tu ide o príznaky démonickej obsesie. Dickensom inšpirovaná expresionistická maliarka Käthe Kollwitz v roku 1901 vytvorila dielo Karmaňola a svojím typickým realizmom vystihla diabolskú povahu deja.

Ľudia, ktorých myslenie sa točí okolo moci a peňazí, sú obvyklým poľom pôsobnosti diabla. Ruskí religiózni filozofi vystihli, že princípy modernej politiky – vládnuť ľuďom pomocou klamstva a konať proti ľudskosti, o čom svedčí temné 20. storočie – majú do činenia s tým, ktorého Ježiš označuje ako vraha a klamára od počiatku. V komentároch k známemu príbehu pokúšania Krista na púšti v kontexte Dostojevského Veľkého inkvizítora filozofi unisono tvrdia, že nositelia moci neodolali pokušeniu diabla a prijali jeho hru. V poslednom pokúšaní diabol ukázal Kristovi slávu kráľovstiev sveta, ktoré mu patria, a drzo predniesol svoju lživú ponuku: „Toto všetko ti dám, ak padneš predo mnou a budeš sa mi klaňať.“ (Mt 4, 9) Berďajev vo viacerých svojich dielach používa na označenie politickej činnosti výraz satanokracia. Noví vládcovia vedia, že miliónové stádo nezvládne slobodu, úbohí buriči budú na posmech, hračkou v ich rukách. Inkvizítor jasne hovorí Kristovi, že už dávno nie sú na jeho strane. „Prijali sme od Neho (Satana) Rím a cisárov meč a prehlásili sme sa za jediných vládcov, hoci sa nám ani dnes nepodarilo svoje dielo úplne vykonať.“ Satan berie na seba podobu anjela svetla, raz zneužitím chlebovej otázky, inokedy národa, vôle ľudu a teraz zneužitím pojmov ochrany zdravia, života. No vždy narába so strachom, hlavným vektorom protikladnej sily ku skutočnej slobode, ktorú nám priniesol Boží Syn. On „smrťou zničil toho, ktorý vládol smrťou, čiže diabla, a vyslobodil tých, ktorých celý život zotročoval strach pred smrťou“. (Hebr 2, 14 – 15)

Veľký reset a budovanie NWO, ako aj iné besnenie politiky proti ľudskosti spočíva nielen na nejakom zákulisnom pôsobení zlého, ale v priamom osobnom zasvätení Satanovi. Diablovi nejde len o deštrukciu vzťahov, ale aj samotnej osoby človeka, ako nás učia púštni otcovia a učitelia cirkvi. Aj evanjelický teológ Paul Tillich vysvetľuje, že poznanie znamená lásku, zjednotenie s predmetom tohto poznania. Avšak s démonom sa dá zjednotiť iba za cenu sebazničenia. Divokosť, prázdnota alebo aj oboje sú toho sprievodnými znakmi. Znetvorenie Božieho plánu a zničenie osoby ako ikony Boha Stvoriteľa – to je obraz dnešného sveta v krútňave kultúrno-politických revolúcií, až sme sa dopracovali k tej poslednej.

Zasvätenie tvorcov NWO osobnému zlu – satanovi, indikuje citát z knihy Úvahy o Kristovi od Davida Spangla, riaditeľa projektu Planetárnej iniciatívy OSN: „Nikto nebude súčasťou Nového svetového poriadku, pokiaľ nevykoná akt bohopocty Luciferovi. Nikto nevstúpi do nového veku, pokiaľ nevykoná luciferiánske zasvätenie.“

AUTOR: Peter Grečo