V množine pamätných viet sa zrodila nová podmnožina: ohlupovacie vety. Ich poslaním nie je zvýšiť poznanie národa, ale znížiť jeho úroveň. Viesť národ k tomu, aby veril všetkému, čo začuje od niekoho v štátnych službách alebo zo služieb hradených štátnym rozpočtom.

Z tribúny, z transparentu, z vyjadrenia politika alebo z úst obľúbeného moderátora. Na druhej strane nesú ohlupovacie vety náčrt charakterových vlastností svojho autora.

Od Pytagorovej vety sa zásadné poznatky pomenúvajú podľa ľudí, ktorí ich získali, objavili a formulovali. Nie vždy sa nazývajú vety. Dôkazom je Archimedov alebo Pascalov zákon. Množinu takých viet možno spojiť do súboru pamätných viet. Do zoznamu ich autorov sa zapísal aj profesor Ján Mazák.

Bol predsedom Ústavného súdu SR v rokoch 2000 až 2007. Vtedy, keď sa začalo prepólovanie ústavného súdu od ochrany ústavy k ochrane štátnych orgánov pred dodržiavaním ústavy. Keď ústavný súd o článku 40 ústavy, ktorý každému zaručuje právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť na náklady zdravotného poistenia, vyslovil prekvapujúci názor: „Bezplatnosť zdravotnej starostlivosti neznamená, že sa zdravotná starostlivosť poskytuje celkom zadarmo.“ Aj pacientove platby v momente poskytnutia zdravotnej starostlivosti sú zlučiteľné s článkom 40 Ústavy SR, ak idú na dobrú vec. Na zisk zdravotných poisťovní.

Profesor Mazák vyslovil dve pamätné právne vety. Pre poriadok im vravme prvá a druhá Mazákova veta. Podľa prvej Mazákovej vety „v núdzovom stave ústava neplatí“. Druhýkrát vstúpil do dejín vetou: „Covid-19 učí viac byť človekom než právnikom.“

Vo veľkofilmoch by príjemca Mazákových viet dostal päť sekúnd, aby sa s vetami oboznámil. Potom by ich zničili. V živote taká vymoženosť chýba. Pamätné vety sa samy od seba nevymažú. Profesor Mazák je na Slovensku príliš uznávaný právnik, aby sa bez oponentúry jeho názory nestali všeobecne uznávanými, niekde aj vyznávanými. To by zas bol príliš silný úder zvyšku slušnosti i pozostatkom spravodlivosti na Slovensku. Pretože v prípadoch oboch viet sa profesor Mazák obrovsky zmýlil.

Prvá Mazákova veta

V núdzovom stave ústava neplatí. Inak povedané, sú časy, keď štátne orgány nemusia hľadieť na ústavu. Stačí zaviesť núdzový stav, a ten potom dosť dlho predlžovať. Zažili sme to od 30. septembra 2020 do polovice mája 2021. Predtým 90 dní v prvom polroku 2020. Môžeme to znovu zažiť kedykoľvek v budúcnosti. Možno navždy. Prvá Mazákova veta nepredstavuje neškodné táranie vyjadrujúce akademický názor. Je spôsobilá zásadne zmeniť život na Slovensku. Určite nie k lepšiemu. Prvú Mazákovu vetu možno spojiť s druhou Mazákovou vetou. V núdzovom stave zavedenom pre Covid-19 prídu poučení ľudia, ktorí nebudú právnikom, ale človekom nehľadiacim na právny poriadok. Takto to má byť v núdzovom stave vyhlásenom v civilizovanej spoločnosti?

Núdzový stav vzniká na základe Ústavy SR. Článok 102 odsek 3 ho odkazuje na úpravu osobitným ústavným zákonom. Ústava ani ústavný zákon neustanovujú nič o tom, čo vraví profesor Mazák. Teda, že v núdzovom stave ústava neplatí. Ústavný zákon o bezpečnosti štátu, ktorý podľa tejto náuky opomína ústavu, nahrádza ju, určuje iba to, ako možno obmedziť základné práva a slobody, ale neuvádza, ktoré základné práva a slobody sa na Slovensku zaručujú. Takže pri škrtnutí ústavy premieňa Slovensko na štát, kde sa nezaručuje právo na život, sloboda prejavu, prístup k súdu či právo na spravodlivý proces.

Vážne aj tak zostaneme ľuďmi? Lebo po prijatí potravy vylučujeme jej zvyšky? V danom okamihu je dôležité iné. Dualitu medzi vylúčením základných práv a slobôd vylúčením ich ochrany ústavou a pretrvávaním ochrany tých istých práv podľa medzinárodných dohovorov, ktorými je SR viazaná, treba preklenúť tvorivým rozvinutím Mazákovej vety do súvetia pripojením: „Preto v núdzovom stave neplatí ani Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd.“

Zanedbateľné pravdepodobné je, že si profesor Mazák kúpi letenku a odletí do Štrasburgu, aby presvedčil Európsky súd pre ľudské práva o tom, že počas núdzového stavu na Slovensku Dohovor ozaj neplatí, a preto sa nemajú čo ňúrať v spôsobe, akým u nás chránime ľudské práva.

Cesta do pekla je dláždená dobrými úmyslami

Druhá Mazákova veta formuluje východisko z Mazákovej dilemy: stoja ľudské práva za ochranu aj počas ohrozenia strašidelným Covid-19 alebo tú paskudu treba zlikvidovať aj na úkor ľudských práv?

Vyslúžený predseda ústavného súdu o svojej dileme uviedol: „Využívať svoju právnickú erudíciu a systematicky napádať všetko, čo v priebehu snáh poraziť smrteľný vírus nie je v súlade s ústavnými a zákonnými normami alebo s pokorou prijať iný záver? Rozhodol som sa pre to druhé. Motívom je pochopenie. Ničení vírusom žijeme takmer vo vojnovom stave. Za daných okolností je právnické mudrovanie niekedy asi tak vhodné ako mŕtvemu kabát. Tak nešpekulujem. Pokora je zatiaľ namieste. Došlo len k takým škodám, ktoré sa spoločným úsilím a porozumením dajú ako-tak napraviť či nahradiť. Ak by však škodlivé dôsledky presiahli kritickú hranicu, potom by som sa nerozpakoval dvihnúť hlas a povedať: Dosť! Ste a sme na ceste do pekla. Dovtedy nech mi všetci prepáčia ústupky z ústavných princípov. Robím ich ako človek, nie ako právnik. Naučil ma to Covid-19.“

V silne zjednodušenom videní sa zdanlivo ihneď ponúka reakcia. Zdá sa, že sa konečne dozvedáme, komu slúži pandémia. Predsa tomu, kto chcel, aby sa Ján Mazák stal človekom!

Také zjednodušenie je prílišné. Z podvedomia sa vynára a pripomína iný poznatok. Cesta do pekla je dláždená dobrými úmyslami. Sú ústupky od práva v časoch pandémie záchranou pred koronavírusom alebo sú skratkou do pekla?

AUTOR: doc. JUDr. Ján Drgonec, DrSc.