Keď sa americkej administratíve spolu s Bruselom nepodarilo zablokovať spomínaný plynovod, tak sa aspoň „vytešujú“ z toho, že ruský plyn bude do Európy prúdiť len do roku 2046, keďže potom budeme už používať len obnoviteľné zdroje, čoho dôsledkom sa vraj zmení aj pomer síl v globálnej ekonomike.
Viaceré členské štáty starého kontinentu už bojujú o titul byť vodíkovou veľmocou, čoho dôsledkom sa namiesto plynovodov a ropovodov budú stavať elektrické vedenia. Z dôvodu, že bude potrebné zabezpečiť doteraz zanedbávané suroviny ako kobalt a lítium, ktoré sa väčšinou ťažia v Afrike, už Brusel nadväzuje kontaktmi s africkými štátmi. Ako to ale dopadne, sa dozvieme, keď spočítame náklady z tohto megalonského projektu, ktorý ako napokon vždy zaplatia len daňoví poplatníci, ktorí budú porovnávať, čo je pre nich dôležitejšie, či ekonomika, alebo ekológia.
Ak v tretej priemyselnej revolúcii bol charakteristickým znakom spaľovanie nerastných surovín, tak v nasledujúcej štvrtej priemyselnej revolúcii to bude obnoviteľnosť zdrojov energie. Nasledujúcich 30 rokov sa spotrebe ruského plynu nevyhneme a preto v komunikácii s ich politickými predstaviteľmi nepotrebujeme viac konfliktné situácie. Navyše si treba pamätať, že plyn je lacnejší ako uhlie a tiež lacnejší ako obnoviteľné energie. Iná vec je, že pri jeho spaľovaní sa uvoľňuje menej exhalátov ako pri spaľovaní uhlia, ale viac, ako je pri spaľovaní z obnoviteľných energií.
Od budúceho roku sa počíta s rastom inflácie o viac ako 5 percent, s následným dopadom na zvyšovanie úrokov zo strany centrálnych bank. Tie sa však nebudú týkať vkladov, ale úverov, čo môže spôsobiť zdraženie splácania hypotekárnych úverov a na druhej strane aj pokles cien nehnuteľnosti. Program Green Deal od EÚ, ktorý už nepočíta s využívaním fosilných palív pri výrobe elektriny, nás v konečnom dôsledku môže vyjsť na poriadny balík peňazí. Necháme sa teda prekvapiť.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm