Vo  všeobecnosti sa v ekonomike stretávame s názorom, že čo bolo nedávno zlé, môže byť po nejakom čase dobré a opačne.

Keby ekonomiku nezasiahla svojimi negatívnymi dôsledkami koronakríza, zišli by sa predstavitelia tých najvyspelejších ekonomík sveta /G20/, aby schválili globálnu reformu daní zavedením jej minimálnej sadzby 15 percent? Určite nie. Tým nám zároveň potvrdili, že dane platia predovšetkým zamestnanci a nie nadnárodné firmy, ktoré si doteraz zvykli daň platiť tam, kde je najnižšia a nikdy nie tam, kde podnikajú. A to už nehovoriac o daňových únikoch predovšetkým pri dani z pridanej hodnoty, ako aj optimalizácii daňových základov. Pritom daň je najväčšia príjmová položka v štátnom rozpočte a keďže doteraz „unikala“ všade len nie tam, kde zo zákona patrí, sa nemôžeme čudovať, že väčšina štátnych rozpočtov je deficitná.

Minimálna daň pre nadnárodné spoločnosti má platiť od 1.1.2023 bez poznania z akých daňových základov sa vypočíta, čo bude mať zásadný vplyv na celkový objem daňových príjmov v každom štátnom rozpočte vrátane nášho. Iným problémom sú terajšie masy peňazí z tlačiarní centrálnych bánk, ktoré v minulosti spôsobovali nárast inflácie a dnes sa na prekvapenie viacerých ozývajú hlasy len z ECB, že inflácia je dočasná a preto sa netreba „plašiť“ zvyšovaním úrokových sadzieb.

Prečo majú iný názor centrálne banky v stredoeurópskom priestore bez eura, keď na terajší nadštandardný rast cien takmer všetkého zvyšuje úrokové sadzby? Kvalifikovanú odpoveď nedostávame. Ak je inflácia naozaj dočasná, nemala by slovenská vláda „špekulovať“ ako vykryje zvyšovanie cien podnikom, ale aj domácnostiam peniazmi  daňových poplatníkov.

Covidova epidémia prerástla do inflačnej

Medzinárodnému menovému fondu sa „nepáči“ správanie  ECB, že na rast inflácie zatiaľ nereaguje. Nemá však žiadne právomoci zasiahnuť, ale môže sa dištancovať pri poskytovaní lacných pôžičiek v prípade, že sa inflačné nožnice, pod čím treba rozumieť, že miera inflácie medzi najnižším, ako aj najvyšším rastom cien, sa bude v percentách zvyšovať. Inflácia je riziková až vtedy, keď pri jej náraste nedochádza k hospodárskemu rastu, čomu sa tiež hovorí ako stagflácia ekonomiky, čo je určite horší stav ekonomiky ako je jej recesia. Rozdiel v miere inflácie už nie je len medzi EÚ a eurozónou, ale aj v rámci členských štátov eurozóny, ako dôsledok jednotnej menovej politiky ECB a rozdielneho priebehu ich hospodárskych cyklov.

AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected] UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.