Počas covidovej pandémie sa ceny nehnuteľností na bývanie a investičné podnikanie zvýšili takmer o pätinu predovšetkým z dvoch dôvodov. Prvým je naša mentalita mať vlastné bývanie, ktorého dôsledkom je aj narastajúci dopyt nad obmedzenou ponukou, čo samozrejme zvyšuje ich ceny. Druhým dôvodom je klesajúca cena hypotekárnych úverov až pod jedno percento, čo na jednej strane znižuje výšku mesačnej splátky, ale na druhej strane sa splatenie celej hypotéky môže predĺžiť až do odchodu na dôchodok.
Ak sa ceny nehnuteľnosti budú naďalej zvyšovať, môžeme oprávnene čakať, že Národná banka Slovenska, ako regulátor podmienok poskytovania úverov, sprísni podmienky ich poskytovania, k čomu môže dôjsť aj v prípade, že sa zvýšia úrokové sadzby z dôvodu zvyšovania inflácie. Kompenzovať ich rast sa môže len zvyšovaním miezd v prípade, že našej ekonomike sa bude dariť lepšie.
A tak si mladé domácnosti kladú oprávnené otázky možnosti poklesu cien ich bývania v prípade, že si založiť rodinu? Okrem zvyšovania ponuky nových nehnuteľnosti, je to len výstavba nájomných bytov, či sťahovanie sa mladých rodín do lacnejšieho bývania do okolia drahších miest, k čomu dnes napomáha aj možnosť práce z domu.
Projekt nájomného bývania zaspal
Jedna z terajších vládnych politických strán oslovila pred parlamentnými voľbami svojich voličov programom nájomného bývania, s ktorým sa však doteraz výrazné nepohlo. Pokiaľ ide o nájomné bývanie treba rozlišovať či ide o trhové, alebo nájomné bývanie s podporou štátu, ktoré je o 30 percent lacnejšie. Pokiaľ na západe využíva nájomné bývanie viac ako 40 percent domácnosti, z ktorých menej ako 15 percent má sociálne bývanie, na Slovensku je to zatiaľ menej ako 10 percent domácností.
Na podporu nájomného bývania s podporou štátu a teda s regulovaným nájomným, sú pripravené aj legislatívne zmeny, týkajúce sa spôsobu financovania z viacerých zdrojov, ako aj výberu projektanta a investora výstavby, čo predpokladá zmenu doteraz platného stavebného zákona, ako aj zákona o verejnom obstarávaní. Zatiaľ s navrhovanými zmenami nie sú uzrozumené samosprávne orgány miest a obci, keďže by sa zasiahlo od ich doterajších právomocí.
Pokiaľ sú dnes ceny nájomného skôr vecou dohody medzi prenajímateľom a nájomcom, vo Švédsku zatiaľ fungujú zväzy prenajímateľov ako aj nájomcov, ktoré na výšku nájomného dohliadajú podľa úžitkovej hodnoty prenajímaného bytu, ktorú stanovuje súd. Jej priemerná výška nájomného môže byť zvýšená maximálne o 5 percent.
Investičné podnikanie stráca výhody
Z celkového počtu bytov v osobnom vlastníctve je skoro tretina z nich vyčlenená na krátkodobé investičná podnikanie, ktoré počas pandémie utrpelo najväčšie škody. Z dôvodu úplného zastavenia cestovného ruchu vrátane gastro prevádzok a distančného vysokoškolského vzdelávania, sa výrazne znížil dopyt po krátkodobých prenájmoch, ktoré ostali prázdne.
A tak sa väčšina vlastníkov rozhodla svoje krátkodobé prenájmy ponúknuť na dlhodobý prenájom, čím sa ale zvýšila ponuka prenájmov s následným dopadom na pokles ich cien. A tak pri nižších príjmoch z prenájmu sa môže stať, že nájom nebude stačiť na zaplatenie hypotekárnej splátky a prevádzkových nákladov bývania, ktoré sa tiež zvyšujú. Z dôvodu, že ceny nehnuteľností sa každoročne zvyšujú a spomínaný regulátor sprísňuje podmienky čerpania úverov, je dnes možnosť do splácania úveru zapojiť druhého spoludlžníka, ktorým nemusí byť manžel a ani partneri. Z pohľadu banky má rovnaké postavenie ako ten, čo o úver požiadal a preto zodpovedá za jeho splácanie podľa dohodnutého splátkového kalendára.
Podľa vyjadrenia bánk, počet úverov na splácanie, na ktorých sa podieľajú dve osoby na splácanie, dnes neustále narastá. V prípade, že sa dlžníci dostanú k neočakávanému prísunu peňazí, môžu banku požiadať o mimoriadnu splátku úveru, ktorá sa môže uskutočniť až do výšky 20 percent zo zostatku ich nesplateného úveru.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm