Všetci účastníci trhu, predovšetkým však daňoví poplatníci, už netrpezlivo čakajú, ako chce terajšia koaličná vláda znižovať deficit verejných financií a verejného dlhu k HDP. Podľa všetkého nechce a keď tak len tam, kde sa neočakávajú občianske protesty.
Znižovať dlhy sa nechystá ani Európska fiškálna rada, ktorá doterajší limit verejného dlhu definovaný v Pakte rastu a stability vo výške 60 percent k HDP navrhuje dokonca zrušiť. Podľa nej by pre každý členský štát eurozóny platili špecifické dlhové ciele, percentá ktorých by sa mali odvíjať od stavu ich ekonomiky, samozrejme ako vždy, bez akýchkoľvek sankcii. Pre poriadok si pripomeňme, že priemerný dlh v EÚ je cca 115 percent k HDP. Keď k tomu pripočítame narastajúci rast cien takmer všetkého, čo je pre verejné financie dobrá správa z viacerých dôvodov.
Vyššie ceny tovarov a služieb totiž znamenajú aj vyššie nepriame dane a v prípade vyšších ziskov aj vyššie priame dane do štátneho rozpočtu. S nárastom inflácie sa obyčajne zvyšujú aj mzdy v podnikoch bez rozdielu vlastníctva, ktorých dôsledkom nie sú len vyššie dane ale aj odvody, ktoré sú tiež príjmom nielen do štátneho rozpočtu, ale aj Sociálnej poisťovne, ako aj všetkých zdravotných poisťovní.
Zatiaľ sa ale nič nehovorí o zásadných zmenách v daňových a odvodových sadzbách, čo nás však prekvapuje, sú vládou schválené výdavky na armádu vo výške 2 miliárd eur z vreckách daňových poplatníkov na nákup pásovej techniky a obrnených vozidiel. Nikto nepochybuje, že zlepšovať vybavenie slovenskej armády je treba, ale zároveň si kladieme celý rad otázok. Práve teraz, keď máme až tak vysoký deficit, proti komu a na obranu čoho potrebujeme spomínanú techniku, keď z dôvodu pandémie sa namiesto cvičenia strážia predovšetkým hranice proti migrantom? Aký bude podiel slovenských zbrojárenských firiem na ich výrobe, z ktorých výnosy by prispeli na rast HDP, samozrejme na rast miezd daní a odvodov? Má vôbec armáda obranné plánovacie mechanizmy a z toho vyplývajúce finančné potreby na modernizáciu v čase, keď si to z dôvodu narastajúcich rozpočtových dlhov nemôžeme dovoliť?
Dôchodkový valorizačný mechanizmus
Prvou obeťou narastajúcich rozpočtových deficitov sú podľa všetkého naši dôchodcovia, ktorí v rámci očakávaných ozdravných opatrení sa dozvedeli, že od budúceho roka sa penzie všetkých zvýšia o 1,3 percenta. Pre poriadok si pripomeňme, že od roku 2017 sa penzie zvyšovali o rast spotrebiteľských cien, alebo o pevne stanovené percento vo výške 2 percentá z ich priznaného dôchodku. Vždy sa použil ten spôsob, ktorý bol pre dôchodcu vyšší. Penzia sa nebude zvyšovať tým, ktorí majú nárok na minimálny dôchodok, keďže pri jeho výpočte vlani sa použil neoprávnene vyšší koeficient. Nárast penzie o spomínané percento je vraj vypočítaný podľa dôchodcovskej inflácie za prvý polrok v tomto roku, čo podľa nárastu cien väčšiny tovarov a služieb v priebehu tohto roku sa pokladá za nízky. A tak naši dôchodcovia nie sú len pod pandemickým rizikom úmrtía, ale usporené peniaze na pohreb sa im z dôvodu narastajúcej inflácie každoročne v banke znehodnocujú a nárast penzie im určite nepokryje nárast budúcoročných výdavkov.
Šťastie pre nich je, že majú vlastné bývanie, bez hypotéky Pre terajších dôchodcov ale máme na záver ešte dve správy, z ktorých prvá hovorí, že aj koncom tohto roku dostanú 13 dôchodok od 50 do 300 eur v závislosti od výšky penzie a druhá, že v prípade dosiahnutia veku 65 rokov môžu od zamestnávateľa dostať zákonnú výpoveď za podmienky poberania penzie. V závislosti od počtu odpracovaných rokov u tohto zamestnávateľa dostanú aj niekoľko mesačné odstupné a jednomesačné odchodné.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm