Ekonomika starého kontinentu dostáva v poslednom období recesné facky zo všetkých strán, keď po ešte neukončenej zdravotnej pandémii, dôsledkom ktorej máme milióny mŕtvych, sa dostala aj do pazúrov inflačnej pandémie a najnovšie do energetickej krízy a tie sme v minulosti väčšinou nepoznali. Proti zdravotným problémom by nám malo pomôcť hlavne posilnenie vlastnej imunity a proti narastajúcej inflácii zas zvyšovanie úrokových sadzieb, čo v eurozóne ECB odmieta, hoci ostatne centrálne banky bez eura, ich už zvýšili.
Ale čo chce EÚ robiť proti energetickej kríze,to sme sa nedozvedeli, čo vždy vyvoláva oprávnené špekulácie. Ceny všetkých druhov fosílnych palív, ako aj emisných povoleniek sa zdvojnásobili, čoho dôsledkom sa zvýšila cena elektriny minimálne na trojnásobok a keďže bez nej nevieme nič vyrobiť, nemôžeme sa čudovať, že ceny takmer všetkého sa zvýšili o niekoľko desiatok percent. Nie všetky podniky si môžu z konkurenčných dôvodov premietnuť zvýšené náklady do predajných cien tak, ako nie všetkým domácnostiam sa zvýšia príjmy o toľko, aby nepociťovali zhoršenie životnej úrovne z dôvodu vyšších cien potravín a ostatných služieb.
Z tejto pekelnej situácie naďalej profituje trh nehnuteľností, akciové indexy a digitálne meny, čo nemusí byť tiež donekonečna.
Dôvody zvyšovania cien sú vo všeobecnosti známe
Čo je však príčinou, že ceny uhlia, ropy a plynu, bez ktorých sa elektrina nevyrobí, sa z ničoho nič tak zvýšili, si určite kladie otázku väčšina z nás. Podľa všetkého je najväčšou príčinou ich zdražovania hospodárska politika EÚ, ktorá v rámci presadenia uhlíkovej neutrality európskeho kontinentu do roku 2050 prišla s balíkom opatrení Fit for 55, ktorého cieľom je znížiť emisiu skleníkových plynov až o 55 percent v roku 2030, oproti roku 1990.
Nikto nepochybuje, že emisie oxidu uhličitého ohrozujú životné prostredie, ale spoliehať sa len na obnoviteľné zdroje, ktorých využívanie závisí aj od počasia a navyše sú veľmi drahé, určite nenahradia neobnoviteľné zdroje energie, ktorých ceny sa dnes z dôvodu narastajúceho dopytu výrazne zvyšujú, čo si však vrcholoví predstavitelia únie neradi priznávajú. Iným, nie menej významným dôvodom zvyšovania cien predovšetkým plynu, sú niekoľko rokov uvaľované sankcie na všetkých, ktorí sa podieľali aj na výstavbe plynovodu Nord Stream 2, ktorého uvedenie do prevádzky mešká najmenej 2 roky.
Kto napokon zaplatí nevyčísliteľné náklady nemusíme špekulovať, ale keby sa dodávky plynom zabezpečovali skôr cez spomínaný plynovod, mohla sa energetická kríza uberať iným smerom. Či zo strany ruského Gazpromu, ako dodávateľa plynu, ide o taktizovanie ovplyvniť nemeckého regulačného, aby čo najskôr odsúhlasil uvedenie do prevádzky, si môžeme len domyslieť.
S názorom, že na zvyšovanie cien prispela aj nízka úroveň objemu skladovania počas opakovaných lockdownov, či dopravné problémy a špekulatívne aktivity obchodníkov predovšetkým s emisnými povolenkami, tiež budeme súhlasiť. Ďalším dôvodom môže byť masívny reštart domáceho priemyslu, ktorý výrazným spôsobom zvýšil dopyt po všetkých druhoch energií, na ktorý ich výrobcovia reagovali spomínanými vyššími cenami, keďže do nich premietli zvýšené ceny emisných povoleniek. Situácia predovšetkým v priemysle s vysokou spotrebou energii je neúnosná, čoho dôkazom je odstavovanie prevádzok, prepúšťanie zamestnancov a tak všetci vrátane domácnosti netrpezlivo čakajú, kto a ako im pomôže.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm