Ešte pred piatimi rokmi sa na Slovensku pestovala mrkva a karotka na ploche približne 200 hektárov pôdy. Na pultoch obchodných reťazcov bola bežná najmä mrkva z Českej republiky. Vlani už pestovateľské výmery u nás dosiahli takmer 500 hektárov. Juraj Mačaj, najväčší tuzemský zeleninár hovorí, že priestor na rast produkcie tu stále je.

„Pokiaľ na Slovensko bude prichádzať zelenina či zemiaky zo zahraničia, my môžeme rásť. Nesmieme však zabúdať na to, že rastie aj zahraničie,“ hovorí Juraj  Mačaj.

S najväčšími obavami sa pozerá na nášho severného suseda, u ktorého sa zdá, že na čo v minulosti siahol, to sa mu podarilo. Pred rokmi ovládli európsky trh poľské jablká a úspešní sú aj v spracovaní mlieka. Dnes to vyzerá, že na výrazný nárast produkcie sa pripravujú aj pri pestovaní zemiakov.

V severnej oblasti Poľska chcú do desiatich rokov produkovať až 200 tisíc ton zemiakov. To je ročná spotreba Slovenska a štvrtina toho, čo aktuálne vypestujú poľnohospodári z oblasti Senca.

„Sme integrátorom špeciálnej rastlinnej výroby v produkčnej oblasti Slovenska. Štrnásti producenti zeleniny z nášho regiónu, ktorých na západe ohraničuje hlavné mesto, na juhu Dunajská Streda a na severe Trnava, pestujú zemiaky na výmere 1350 hektárov poľnohospodárskej pôdy. Celková ročná produkcia dosiahla vlani 54 tisíc ton,“ hovorí Juraj Mačaj.

„Štandardizujeme výber odrôd. Rozdiel medzi odrodami je obrovský a my nakupujeme tie najlepšie. Svet funguje tak, že keď je niekto veľký, tak má možnosť si vybrať. Platí to aj pri bežných plodinách, ale pri zelenine často oveľa výraznejšie, lebo je to malý trh. Niektorí naši pestovatelia donedávna nemali výsledky a cibuľa sa im napríklad šúpala a nevedeli čo robia inak, ako napríklad my. Pritom stačilo, že dnes pracujú so správnymi odrodami a problém sa odstránil. My ako integrátor máme takú kúpnu silu, že sme schopní stiahnuť z trhu tie najlepšie odrody,“ hovorí Juraj Mačaj.

Cibuľu ročne pestujú na výmere takmer 700 hektárov pôdy a ročná produkcia dosiahla 35 tisíc ton. Tam sú silní a vedia určovať trend. Podobne je to pri mrkve, petržlene či cesnaku. Melóny, či paprika sú ale problémové. Tu bojujú so zahraničnými prebytkami. Nákladová cena ich melónov nedosahuje ani úroveň, za ktorú sú talianske melóny už na pultoch slovenských obchodov. Z tohto dôvodu prerobili len na pár hektároch melónov viac ako 100 tisíc eur a táto sezóna bola na najbližšie roky pre melóny posledná.

Výrazne lepšia vyjednávacia pozícia uľahčuje nákup vstupov, ale aj export.

„Ak cibuľu predávame po 45 centov, tak zrazu pri vyprázdnení skladov počas exportu do Poľska, ideme za dvanásť centov. Jednoducho občas to inak nejde. My ako integrátor ale dávame poľnohospodárovi priemernú mesačnú cenu. To znamená, že v našej DNA musí byť, že sme solidárni,“ hovorí Juraj Mačaj. „Musíme ísť cestou špecializácie a orientovať sa na plodiny, ktoré máme dokonale technologicky zvládnuté.“

Zeleninári majú prepočítané, čo prinesie každé euro vložené z projektových podpôr do pestovania zeleniny. Pri investovaní 30 percent prostriedkov z pripravovanej výzvy do špeciálnej rastlinnej výroby dokážu zvýšiť pestovateľskú výmeru zeleniny na Slovensku o 800 hektárov. Dôležité je podľa nich najmä budovanie skladovacích kapacít.

“Zvýšené tržby o 15 až 20 miliónov eur prinesú takmer okamžité navýšenie odvodov a daní do štátneho rozpočtu o tri až štyri milióny eur ročne,” hovorí J. Mačaj. Posilnenie domácej sebestačnosti je pritom najmä v neistej dobe nenahraditeľné.

„Maďarsko napríklad vôbec nejde cestou navyšovania produkcie zemiakov. Ich projekty sú zamerané na skleníky a fóliovníky a plodiny ako uhorky, paprika či melóny. V tomto im budeme konkurovať len veľmi ťažko, vieme ale získať ich trh so zemiakmi či cibuľou,“ uzatvára Juraj Mačaj.

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ

Zdroj: Pestovateľ zo Senca: Maďarsko melónom neprebijeme, slovenským zemiakom však áno, polnoinfo.sk, 11.11.2021

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected]
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.