Dnešný deň je pre mňa dňom boja proti fašizmu.
17.11.1939 fašisti zatvárali univerzity a zastrelili deväť hlavných predstaviteľov študentských spolkov, viac ako tisíc ich odvliekli do Sachsenhausenu. Dnes, prijímaním diskriminačných nariadení a delením ľudí na dve kategórie, sa prapodstata fašizmu prejavuje opäť v plnej hrôze.
Fašizmus nikdy neskončil, on je živený kapitálom vyvolenej elity, ktorá stála za rozpútaním svetových vojen, vrátane tej tretej, na prahu ktorej stojíme. Musíme však pochopiť, že opakovaným skandovaním hesiel „hanba“ a „odstúpiť“, sa v konečnom dôsledku nezmení vôbec nič. A takisto vôbec nič neprinesú prejavy, v ktorých rečníci oboznamujú dav so situáciou, o ktorej už všetci za celý ten čas vedia.
Stále ešte chýba vízia a schopnosť ňou nadchnúť Slovensko. Čo sa po eventuálnych voľbách zmení, bude pravdepodobne prívetivejší a spôsobilejší komunikačný prístup, elementárny cieľ koordinovaného globálneho plánu však zostane rovnaký: dosiahnuť čo najvyššie čísla aplikovania experimentálnych preparátov, za ktoré nikto nechce niesť zodpovednosť. Vďaka Bohu, s takýmto vývojom ani po 600 dňoch neprestajného obliehania duší polovica Slovenska zásadne nesúhlasí, ale želá si slobodu.
Priatelia, bol som pozvaný predniesť príhovor na pódium – čo si veľmi vážim – dal som počas niekoľko hodinového pochodu mestom s tisíckami ďalších prednosť využitiu každej minúty na rozhovory s množstvom ľudí, opätovanie objatí, vrúcnych podaní rúk a dojímavým slovám podpory, ktoré ma ani na chvíľu nenechali na pochybách, že úprimné úsilie a práca, ktorej sa venujeme už celé desaťročie, má státisíce prívržencov a oddaných ľudí.
Som nesmierne rád, že množstvo ľudí chápe poslanie, ktoré každá jedna statočná duša v dnešnom veku veľkej transformácie a prebudenia zohráva a že jediné, čo nás zaväzuje, je zotrvanie v princípoch, pretože každý má v tomto živote možnosť aj tým najdrobnejším dobrým úmyslom meniť celý svet.