Najcennejšia a najprínosnejšia na Halíkových heretických úvahách je jeho interpretácia gesta Jána Pavla II. v Assisi r. 1986 a jeho „filozofia náboženstiev“. Po tom, čo pravoverní biskupi z UPHKC poukázali na verejnú apostáziu Jána Pavla II., s ktorou sa aj Benedikt XVI. jeho beatifikáciou plne zjednotil, snažia sa mnohí cirkevníci tvrdiť, že v Assisi vraj k žiadnemu náboženskému synkretizmu nedošlo, že to bolo iba priateľské stretnutie, ktoré neobsahovalo žiadny teologický postoj k iným náboženstvám, že šlo iba o politický mier, atď. atď. V ostrom protiklade k týmto pokryteckým nezmyslom vyznáva hrdý apostata T. Halík v plnej otvorenosti svoju synkretistickú antikristovskú vieru.