Z koronavírusovej pandémie sme boli vyplašení všetci a preto sme právom otáčali hlavu smerom k ECB, ktorá sa pokladá za posledného záchrancu finančného trhu, ako aj ruky smerom k vláde, či nám poskytne príspevky predovšetkým na záchranu pracovných miest. V prvom prípade vytlačila centrálna banka obrovské masy lacných peňazí v prospech podriadených komerčných bank, ktoré znižovali hypotekárne úroky a nakupovali štátne dlhopisy za facku.

Výsledok? Narastajúce dlhy väčšiny účastníkov trhu, ako aj znižovanie kúpnej sily usporených peňazí z dôvodu narastajúcej inflácie. Keď k tomu pripočítame terajšie problémy s elektrinou, ktorú potrebujeme všetci, nemôžeme terajší stav v ekonomike pomenovať ako neorganizovaný chaos. Vo všeobecnosti sa totiž tvrdí, že tam kde sa dostalo najviac peňazí sa menej investovalo na obnovu pandémiou poškodenej ekonomiky, čoho dôsledkom sú aj narastajúce deficity. Masívne stimuly totiž nemusia byť vždy impulzom pre narastajúcu ekonomiku.

Príspevky udržali zamestnanosť

Národne vlády skôr z obavy zo straty voličských hlasov “rozdávali“ peniaze predovšetkým z európskych zdrojov, z vládnych pôžičiek, ako aj z verejných zdrojov bez rozdielu či fyzická a právnická osoba počas podnikania riadne platila dane a odvody, keďže sa vie, že väčšina jednoosobových eseročiek má s ich platením najväčšie resty. Nikto nekontroloval, či firma nepodniká v daňových rajoch, či má zamestnancov, keďže ministri a úradníci boli pod tlakom poslať peniaze na účet žiadateľa čo najskôr.

Či napokon príspevky na udržanie zamestnanosti, ktoré z dôvodu opakovaných lockdownov sa neminuli, o čom svedčí výrazný nárast peňazí domácností na ich bežných účtoch v bankách, sa po otvorení predovšetkým prevádzok poskytujúcich služby, nestali tiež jednou z príčin narastajúcej inflácie….

Či čoraz viac domácnosti nebude špekulovať, že nepracovať sa oplatí viac ako pracovať nás presvedčuje štatistika, že u nás až 20 percent mladých nielen že neštuduje, ale ani nikde nepracuje. O tom, že fiškálne príspevky prispeli k udržaniu zamestnanosti sa nepochybuje.

Fiškálna udržateľnosť a stabilita

Slovensko patrí v udržateľnosti verejných financií v rámci EÚ medzi najviac rizikové štáty a preto právom očakávame, že vláda príjme aj konkrétne opatrenia. Nástrojmi na ich zlepšenie sú prijatie zákona o rozpočtovej zodpovednosť, ktorý poznáme ako dlhová brzda a tiež stanovenie výdavkových stropov pre jednotlivé rezortné ministerstva. Z dôvodu vládnych koaličných sporov sa s prijatím opatrení na zlepšenie rozpočtovej disciplíny zatiaľ nič neprijalo, čo napokon súvisí aj s toľko diskutovanou daňovou brzdou a napokon aj s požiadavkami  rezortov na ďalšie finančné požiadavky, ktorých schválením by sa vládou už odobrený štátny rozpočet rozsypal.

AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected] UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.