Koronavírusová pandémia rozvrátila dovtedy stabilizované verejné financie a preto, ak nechceme dopadnúť ako pred niekoľkými rokmi Grécko, musí koaličná vláda na oboch stranách verejných rozpočtov prijať aj konkrétne opatrenia. Keďže ročný deficit verejných financií a tiež kumulatívny deficit verejného dlhu sa počíta v percentách  k HDP, nemusí sa absolútny rozdiel medzi príjmami a výdavkami vo verejných rozpočtoch znižovať, dokonca sa môže aj zvyšovať za podmienky, že rast HDP bude vyšší ako spomínaný rozdiel. Potom budeme vykazovať menší deficit oboch rozpočtových meraní k HDP, čo bude dobrá správa pre investorov, ktorí nám požičiavajú peniaze na financovanie vecí verejných, možno ešte lacnejšie.

Príjmy do verejných rozpočtov je možné zvyšovať viacerým spôsobmi. A síce, zvyšovať percentá daní a odvodov, zvyšovať mzdy štátnych a verejných zamestnancov, ale aj zvyšovať minimálnu mzdu. V týchto príjmových položkách však poznáme stanovisko jedného z koaličných vládnych partnerov, ktorý ale presadzuje daňovú brzdu. Príjem do verejných rozpočtov je však možné zvyšovať aj zvyšovaním nepriamych daní akými sú daň z pridanej hodnoty, spotrebné dane, ako aj daň z nehnuteľností.

Posledne menovaná je najväčším lákadlom pre vládu so snahou jej výšku zvyšovať, keďže sa ňou zaťažujú „bohatšie osoby“. Táto daň sa nedá optimalizovať ani skryť, iná je však otázka, či náš kataster nehnuteľností má v evidencií všetky nehnuteľnosti. Pri stanovení dane z nehnuteľnosti by bolo spravodlivé, keby sa výška posudzovala podľa toho, či ide o nehnuteľnosť domácnosti na vlastné bývanie, alebo investičné podnikania, keďže jej zvýšenie si domácnosť môže premietnuť do ceny jej prenájmu.

Plátanie daňovej medzery

Či však budeme môcť v štátnom rozpočte počítať najskôr od roku 2023 s doteraz nepoznanými daňami, kam patrí aj už schválená minimálna daň 15 percent od nadnárodných digitálnych spoločnosti, ktoré doteraz platili daň tam kde bola daňová sadzba najnižšia, alebo aj vôbec nič, alebo sa už konečne urobí poriadok s daňovými rajmi, nebudeme zatiaľ špekulovať. Doteraz sa však nepodarilo zákonným spôsobom „nachytať“ daňových optimalizitérov, či ich špekulantov, ktorí dokážu nájsť zákonnú daňovú medzeru predovšetkým u najväčšej príjmovej položky v štátnom rozpočte, ktorou je daň z pridanej hodnoty.

Znižovať rozpočtové výdavky je vždy citlivá politická otázka, keďže v prípade štátnej a verejnej správy ide aj o vládnych voličov, ktorých „prepustenie“ vždy znamená voličskú stratu hlasu. Podľa názoru ekonómov sa zdá, že najúčinnejším nástrojom na znižovanie nákladov pri spravovaní vecí verejných sú rozpočtové stropy, čo sa zatiaľ nepodarilo ani pri zostavovaní štátneho rozpočtu na budúci roku nás presadiť. Práve naopak, všetky rezorty pýtajú viac, ináč nebudú vraj schopné plniť svoje funkcie. V opačnom prípade hrozia zamestnanci vraj štrajkami, alebo odchodmi do zahraničia, čo je najhoršia alternatíva.

AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected] UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.