Pokiaľ naša, alebo iná civilizácia dosiahne určité štádium vývoja, môže vytvárať podľa niektorých vedcov simulované kópie reality. V nich si potom môže robiť, čo chce. Stroje vytvorili matrix na kontrolu ľudstva. Ďalším dôvodom môže byť nejaký veľký sociálny experiment.

Fyzik Thomas Campbell nedávno vymyslel projekt nazvaný „Do we live in a Virtual Reality?“ (žijeme vo virtuálnej realite – pozn, red.). Ako už názov napovedá, Campbell chce so svojim tímom túto teóriu potvrdiť, alebo vyvrátiť.

Chyba v matrixe

Podľa skorších predpokladov by nebola simulácia vesmíru dokonalá a pripomínala by skôr počítačovú hru. Kvôli svojej obmedzenej výpočtovej kapacite by vykresľovala iba časti reality aktuálne pozorované simulovanými bytosťami, nami. Touto „chybou v matrixe“ je možné určiť, či žijeme v realite, alebo v simulácii. Stačí zistiť, či sa realita vykresľuje iba v nami pozorovanej oblasti.

Podľa Campbella sa to dá urobiť dvojštrbinovým experimentom, ktorý spočíva v tom, že fotóny prechádzajú dvoma úzkymi štrbinami a dopadajú na stenu vo forme zdanlivo sa vlniaceho svetla. Keď ale priechod fotónov pozorujeme, obraz sa zmení. Svetlo sa chová ako častice, nie vlnenie, čo vedca mätie. Vysvetľujú to neživou detekčnou aparatúrou.

Ak by zistili, že tento efekt nie je spôsobený umelým detektorom, ale človekom, bolo by to niečo, čo sa dá od simulovanej reality očakávať. Realita by sa vykresľovala len tam, kam by sme sa pozerali. Campbell už začal zbierať na Kickstarteri finančné prostriedky na vykonanie dvojštrbinového experimentu. Je však otázkou, či naozaj chceme poznať pravdu.

Pravda nás môže stáť existenciu

Profesor Preston Greene patrí medzi najuznávanejších filozofov dnešnej doby. Na jednej zo svojich prednášok v New Yorku minulý rok povedal, že vedci by mali svoje snahy o vysvetlenie simulačnej teórie zanechať, pretože ich to môže stať existenciu ľudstva.

Pokiaľ zistíme, že sme „pokusnými králikmi“ v nejakej simulácii, jej tvorcovia nás môžu jednoducho vypnúť, reštartovať či rovno zmazať.

„Hry nakoniec nebudú na rozoznanie od reality. S najväčšou pravdepodobnosťou sa nachádzame v simulácii,“ povedal Elon Musk v jednom zo svojich rozhovorov. Navrhol, aby bola teória experimentálne testovaná a pokiaľ bude preukázaná, mal by byť niekto dokonca vyslaný za jej hranice, aby preskúmal, čo sa za nimi nachádza.

Elon Musk podľa varovania profesora Greenea v podstate ohrozuje ľudské bytie. Keby sa niekomu podarilo dostať za hranice simulácie a spoznať skutočnosť, jej tvorcovia stlačia tlačidlo „delete“.

Iní filozofi varujú pred ďalšími možnými následkami pri snahe vysvetliť simulačnú teóriu. Pokiaľ ľudia uveria, že je svet simulácia, prestanú sa oň starať. Ako ich napríklad presvedčiť, aby chránili simulovanú prírodu?

Počítačový vedec Peter Bentley z University College London sa domnieva, že na pravde vlastne nezáleží a že by sme mali riešiť reálnejšie problémy, ako sú práve klimatické záležitosti.

Iný domov nemáme

Počítače sa rýchlo zdokonaľujú a je možné, že budú časom vytvárať oveľa zložitejšie virtuálne svety a „ľudia“ v nich budú hrať vlastné počítačové hry s myšlienkami o tom, kedy to všetko skončí.

„Alebo sa to už stalo? Žijeme v simulácii vytvorenej počítačovými programátormi, ktorí sú technologicky o pár tisíc rokov pred nami?“ píše Bentley.

Ak by počítač mohol simulovať vesmír, zvládol by podľa pokrokových výskumov umelej inteligencie (AI) simulovať aj ľudský mozog, dokonca aj super inteligentný mozog. Taká AI by pre nás bola bohom, ktorý by s nami mohol robiť čokoľvek.

Podľa vedca však nie je relevantné, či v takej simulácii žijeme a je nepravdepodobné, že ju raz sami vytvoríme.

Simulovaný vesmír by vyžadoval čas, zdroje a znalosti. Ľudstvo nemá ani jedno. Aj keby sme boli tak počítačovo vyspelí, spustenie simulácie by trvalo miliardy rokov výpočtového času. Civilizácia sa do tej doby zrejme zahubí sama.

A čo sa simulačnej teórie týka, podľa neho na tom nezáleží. Krajina je totiž jediný domov, ktorý máme. A než sa zaoberať sci-fi scenárom o simulovanom vesmíre, civilizácia by mala riešiť skutočné hrozby ohrozujúce jej existenciu, klimatické zmeny a vzostup technológie.

Ak by sme skutočne v simulácii nejakej vyspelejšej civilizácie žili, rovnako s tým nič nezmôžeme.