Posledná klimatická konferencia v škótskom Glasgowe sprísnila závery tej Parížskej v tom, že nie tesne pod 2 stupne Celzia, ale len o 1,5 stupňa Celzia by sa mala zvýšiť teplota globálneho ovzdušia do roku 2030, čo však môže byť problém. Dôvod?

Oživenie ekonomiky po opakovaných lockdownoch výrazným spôsobom zvyšuje dopyt po fosílnych palivách, ktorých cena sa výrazne zvyšuje. Keď k tomu pripočítame, že niektoré okolité štáty rušia prevádzky jadrových elektrární, sú príliš veľké výkyvy počasia ktoré tak neumožňujú výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov, neustále prekážky v uvedení do prevádzky ruského plynovodu Nord Stream 2 a takto by sme  mohli  pokračovať. A to veru s dosiahnutím uhlíkovej neutrality do roku 2050 nevyzerá príliš nádejne.

Pôvodná predstava ukončenia prevádzky uholných elektrární ako aj poskytovanie dotácii na fosílne palivá, sa napokon mení tak, že rušiť sa majú len neefektívne uholné prevádzky, ktorých technológie  neumožňujú zachytávať vypúšťanie oxidu uhličitého, či zmena v tom, že sa namiesto zalesňovania bude odlesňovať, nás len presvedčuje, že dosiahnuť pôvodné predstavy účastníkov konferencie sa tak v záverečnom dokumente budú určite meniť.

Chudoba nám nehrozí

Ak bez týchto miernejších opatrení si účastníci konferencie uvedomujú, že znížiť objem skleníkových plynov o nejaké desiatky percent si ale vyžaduje stovky miliárd eur, ktoré dnes nemáme. Ešte že sme nepodľahli tlaku okolia, ktoré neustále hľadá prekážky, ako neuviesť do prevádzky oba bloky našej jadrovej elektrárne, ktoré budú fungovať v nepretržitej prevádzke, teda aj bez výkyvov a navyše s malým objemom vypúšťania skleníkových plynov. To je jeden z dôvodov prečo našej krajine nehrozí v nasledujúcich rokoch energetická chudoba.

Jeden z mála politikov, ktorý sa ale kritický vyjadril k obsahu konferencie, bol končiaci predseda českej vlády A. Babiš. Nie je proti jej obsahu, ale má výhrady k termínom očakávaných cieľov, ktoré nie sú v súlade s predstavami tých najväčších znečisťovateľov ovzdušia, akými sú Čína, Rusko, USA, Brazília. Ich termíny na dosiahnutie obdobných cieľov sú o niekoľko desiatok rokov neskoršie, čo v konečnom dôsledku zníži konkurencieschopnosť európskej ekonomiky, s následným dopadom na budúci vývoj makroekonomických ukazovateľov. Ako to napokon dopadne, sa budeme môcť presvedčiť na nasledujúcej klimatickej konferencii, ktorá sa bude konať v Egypte a v Spojených arabských emirátoch.

AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected] UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.