Posledná klimatická konferencia v škótskom Glasgowe sprísnila závery tej Parížskej v tom, že nie tesne pod 2 stupne Celzia, ale len o 1,5 stupňa Celzia by sa mala zvýšiť teplota globálneho ovzdušia do roku 2030, čo však môže byť problém. Dôvod?
Oživenie ekonomiky po opakovaných lockdownoch výrazným spôsobom zvyšuje dopyt po fosílnych palivách, ktorých cena sa výrazne zvyšuje. Keď k tomu pripočítame, že niektoré okolité štáty rušia prevádzky jadrových elektrární, sú príliš veľké výkyvy počasia ktoré tak neumožňujú výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov, neustále prekážky v uvedení do prevádzky ruského plynovodu Nord Stream 2 a takto by sme mohli pokračovať. A to veru s dosiahnutím uhlíkovej neutrality do roku 2050 nevyzerá príliš nádejne.
Pôvodná predstava ukončenia prevádzky uholných elektrární ako aj poskytovanie dotácii na fosílne palivá, sa napokon mení tak, že rušiť sa majú len neefektívne uholné prevádzky, ktorých technológie neumožňujú zachytávať vypúšťanie oxidu uhličitého, či zmena v tom, že sa namiesto zalesňovania bude odlesňovať, nás len presvedčuje, že dosiahnuť pôvodné predstavy účastníkov konferencie sa tak v záverečnom dokumente budú určite meniť.
Chudoba nám nehrozí
Ak bez týchto miernejších opatrení si účastníci konferencie uvedomujú, že znížiť objem skleníkových plynov o nejaké desiatky percent si ale vyžaduje stovky miliárd eur, ktoré dnes nemáme. Ešte že sme nepodľahli tlaku okolia, ktoré neustále hľadá prekážky, ako neuviesť do prevádzky oba bloky našej jadrovej elektrárne, ktoré budú fungovať v nepretržitej prevádzke, teda aj bez výkyvov a navyše s malým objemom vypúšťania skleníkových plynov. To je jeden z dôvodov prečo našej krajine nehrozí v nasledujúcich rokoch energetická chudoba.
Jeden z mála politikov, ktorý sa ale kritický vyjadril k obsahu konferencie, bol končiaci predseda českej vlády A. Babiš. Nie je proti jej obsahu, ale má výhrady k termínom očakávaných cieľov, ktoré nie sú v súlade s predstavami tých najväčších znečisťovateľov ovzdušia, akými sú Čína, Rusko, USA, Brazília. Ich termíny na dosiahnutie obdobných cieľov sú o niekoľko desiatok rokov neskoršie, čo v konečnom dôsledku zníži konkurencieschopnosť európskej ekonomiky, s následným dopadom na budúci vývoj makroekonomických ukazovateľov. Ako to napokon dopadne, sa budeme môcť presvedčiť na nasledujúcej klimatickej konferencii, ktorá sa bude konať v Egypte a v Spojených arabských emirátoch.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm