Diktát kultúrnej a hodnotovej homogenizácie národov a štátov, ktoré sa ocitli v pasci členstva v Európskej únii, naráža v strednej Európe na nemiznúci odpor. Vzdor voči bruselskej eurokracii dosiaľ zosobňoval predovšetkým charizmatický dlhoročný maďarský premiér Viktor Orbán. Stredoeurópania najnovšie s potešením zisťujú, že pred bruselskou eurokraciou sa prestal klaňať aj Orbánov poľský kolega Mateusz Morawiecki.

Prelomové rozhodnutie

Už letmý pohľad na mapu strednej Európy ukáže dominantné postavenie dvoch národných štátov v tomto priestore: nemeckého a poľského. Oba pristupujú k sebazáchovnej potrebe udržiavania vnútornej pevnosti opačným spôsobom. Kým Spolková republika sa odnárodňuje, de­europeizuje a multikulturalizuje, Poľsko prežíva obdobie národného obrodenia. V súčasnosti, keď sa v Európe neprelieva krv vojakov nakomandovaných do bratovražedného kynoženia, robí poľské politické vedenie Stredoeurópanom radosť. Odoláva náporu unifikačného buldozéra Made in EU a buduje proti nemu ochranný val i na zdanlivo stratenom poli justície.

Keď poľský premiér Mateusz Morawiecki v marci požiadal domáci ústavný súd o prešetrenie rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie o tom, že legislatíva EÚ má dostávať prednosť pred poľskou ústavou, ukázal vzdorovitosť celosvetového významu. Prejavil odvahu zvrátiť nastúpený globalistický trend podriaďovania právnych sústav národných štátov svojvôli justičnej mašinérie nadnárodných združení.

Poľský ústavný súd 7. októbra rozhodol, že niektoré články zmlúv s EÚ nie sú v súlade s poľskou ústavou. Podľa výroku súdu členstvo Poľska v EÚ ani ratifikovanie príslušných zmlúv neznamená, že súdne orgány EÚ by mali mať zvrchovanú moc nad Poľskom. Verdiktu poľského ústavného súdu predchádzalo viacmesačné konanie, v ktorom prezident a predstavitelia vlády i parlamentu opakovane prízvukovali prednosť ústavy republiky pred legislatívnymi normami Únie. Príslušný výnos ústavného súdu nesie spisové číslo K 3/21 a na webovej stránke vlády je publikovaný aj v angličtine.

Takúto odvahu panstvo v Bruseli nečakalo. Po dychu zalapali aj nemecké médiá titulkami ako: „Triumf a šok.“ Priznali Varšave triumf s ďalekosiahlym dosahom i vlastné ustrnutie v šoku, no zároveň spustili propagandistickú kanonádu so zámerom zabrániť padaniu ďalších kociek domina. Odvtedy démonizujú nebojácnu predsedníčku ústavného súdu Juliu Przylębskú a do nemilosti sa dostáva i jej manžel Andrzej Przylębski, ktorý je od roku 2016 poľským veľvyslancom v Nemecku, kde aj študoval a akademicky pôsobil.

Poľská mediálna ofenzíva

Probruselská mediálna mienkotvorba vylieva kýble žlče predovšetkým na poľského premiéra, ktorý sa však na to dobre pripravil, obrnil a nastúpil do protiútoku pádnou argumentáciou. Najprv v prejave k členom Európskeho parlamentu a o pár dní neskôr k delegátom na samite Európskej rady. Tam sa mohol spoľahnúť na politického spojenca, ktorý ho v núdzi neopúšťa – dlhoročného hlásateľa koncepcie národno-konzervatívnej neliberálnej demokracie Viktora Orbána. Ten 21. októbra pri obrane svojho poľského druha proti presile eurohujerov neostal nič dlžný svojej povesti ohnivého rečníka. „Európske inštitúcie okliešťujú práva národných parlamentov a vlád a upravujú zmluvy bez toho, aby na to mali legitímnu právomoc,“ citovala jeho výrok určený médiám Česká televízia.

Spupný bruselský komisariát si s hrôzou uvedomil, že sa mu síce darí rozkladať kvarteto Vyšehradskej štvorky, no nie jeho maďarsko-poľské jadro. Spojenectvo rebélie na osi Budapešť – Varšava proti bezohľadnému glajchšaltovaniu silnie a Varšava ponúka laickej európskej verejnosti priamy a otvorený dialóg. Morawiecki si od svojho skúsenejšieho maďarského druha očividne dal poradiť v zápolení s eurokraciou priamym vystupovaním v médiách hlavného prúdu, ktoré sa nezľaknú nechať ho hovoriť alebo písať. Dňa 25. októbra poskytol rozhovor denníku Financial Times, a ten mu umožnil odkázať v titulku to najdôležitejšie: „EÚ vznáša na Poľsko požiadavky s pištoľou pri hlave, povedal Morawiecki.“ Vykričal tak celému svetu pravdu o spôsobe, akým ultraliberálny Brusel postupuje proti názorovým oponentom, keď mu dochádzajú argumenty: vyhrážkami pozastavenia čerpania finančných prostriedkov zo spoločných fondov, do ktorých Varšavu nútia prispievať.

AUTOR: Patrik Sloboda