Pre väčšinu z nás môže byť prekvapením, že na zvyšujúcu sa infláciu na starom kontinente reaguje ináč Európska centrálna banka a ináč Česká národná banka. Na zasadnutí bankovej rady sa u nášho bývalého štátneho súputníka rozhodlo, že základná úroková sadzba sa zvyšuje z doterajších 1,5 percenta až na 2,75 percenta, čo je takmer dvojnásobok.
Dôvodom je enormný nárast inflácie na spotrebiteľskom trhu až na úroveň 5 percent. Navyše Česká národná banka zvyšuje aj lombardnú sadzbu na 3,75 %, čo je percentuálna sadzba, za ktorú si české obchodné banky požičiavajú od centrálnej banky peniaze emitovaním svojich bankových dlhopisov. Nižšia je len diskontná sadzba a síce 1,7%, podľa ktorej sa počítajú aj penále na nesplácané úvery. Samozrejme, že vyššie úroky ČNB sa následne premietnu do vyšších úrokových sadzieb na úvery, s cieľom utlmiť narastajúce ceny nehnuteľností, ktoré sa podľa vyjadrenia českých realiťákov dostávajú už do realitnej bubliny.
České komerčné banky zvyšujú úroky aj na vklady, ktoré sú stále nižšie ako miera inflácie, ale pre banku sú lacnejšie ako už spomínaná lombardná sadzba. Vyšší nárast úrokov zo strany centrálnej banky môže byť prekvapením, keďže podľa jej očakávania sa zhoršuje výhľad českej ekonomiky a preto by sa očakávalo, že lacnejšími peniazmi sa bude podporovať jej rast, čo podľa vyjadrenia analytikov nebude skôr ako v roku 2023. Podľa vyjadrenie guvernéra ČNB J. Rusnoka, je ich banková rada naďalej pripravená zvyšovať úrokové sadzby v prípade, že inflácia sa bude zvyšovať, čo je v súlade s učebnicovými poučkami ekonomiky, kedy sa úroky v centrálnej banke majú zvyšovať. Najdôležitejší dôvod zvyšovania úrokových sadzieb je nárast inflácie nad vyhlásený cieľ centrálnej banky.
ECB zaujímajú dlžníci a nie sporitelia
V ECB poznáme úrok pre hlavné refinančné operácie, ktorý je nulový, pre jednodenné refinančné operácie ktorý je 0,25 % a jednodenné sterilizačné operácie, ktorý je mínus 0,4 percenta. Tieto už na prvý pohľad vyzerá, akoby boli z iného finančného sveta, s ktorými na prekvapenie väčšiny z nás, sa napriek narastajúcej inflácii vôbec nehýbe. Prezidentka ECB Christine Lagardovvá ale tvrdí, že terajší inflačný šok výrazne prekračujúci menový cieľ, nie je však spôsobený menovými nástrojmi ECB, ale inými krízovými javmi, ktoré sú len dočasné a preto nevidí dôvod na zvyšovanie úrokových sadzieb skôr, ako koncom budúceho roka. V menovom smerovaní centrálnej banky hovorí o troch podmienkach, ktoré musia byť splnené, aby došlo k zvýšeniu spomínaných úrokových sadzieb.
Kto domácnostiam zaplatí straty, spojené s poklesom kúpnej sily peňazí, spôsobeným vyššou infláciou ako sú terajšie úrokové sadzby, funkcionárov centrálnej banky nezaujíma. Jedným z riešení by bolo trebárs emitovanie „zelených dlhopisov“ nižšej nominálnej hodnoty za vyšší úrok, ako dnes ponúkajú banky na sporiacich a termínovaných účtoch za ktoré by sa financovali projekty zelenej ekonomiky. Zatiaľ to nikomu na starom kontinente nenapadlo.
AUTOR Ing. Róbert Hölcz, CSc., je ekonóm