Závery z tohtoročného klimatického paktu v škótskom Glasgowe potvrdili dlhodobý cieľ z Parížskej dohody obmedziť vypúšťanie skleníkových plynov do neohraničeného ovzdušia tak, aby sa do roku 2030 nezvýšila jeho teplota nad hranicu 1,5 stupňa Celzia. Jeho dosiahnutie predpokladá predovšetkým odstavenie ťažby uhlia a zníženie objemu metánu vypúšťaného do ovzdušia. Predstava, do kedy a o koľko sa má znížiť vypúšťanie skleníkových plynov, ale naráža na rozdielne stanoviská EÚ a národných ekonomík tých členských štátov OSN, ktoré sú najväčšími znečisťovateľmi ovzdušia.
Únia presadzuje program Fit 55 čo ale znamená, že do roku 2030 požaduje zníženie objemu skleníkových plynov o 55 percent oproti roku 2010. Zatiaľ čo Čína a India očakáva pokles vypúšťania skleníkových plynov len o 45 percent a to až do polovice tohto storočia. Dosiahnutie týchto parametrov si však vyžaduje postupné nahradenie fosílnych zdrojov obnoviteľnými zdrojmi na výrobu elektriny, namiesto zalesňovania poľnohospodárskej pôdy uplatňovať viac odlesňovanie vysadených lesných porastov predovšetkým s pásme tropických pralesov. Najväčšiu diskusiu medzi oboma tábormi však vyvolal záver paktu, keď v dohode je namiesto ukončenia ťažby uhlia pri výrobe elektrickej energie zapísaný len odklon od jeho ťažby, čo požadovala Čína a India, ináč by dohodu nepodpísali.
Obnova jadrových elektrární
S takto formulovaným záverom nie sú spokojní ochrancovia životného prostredia, ktorí naznačujú, že pôvodne stanovené ciele sa nepodarí splniť, pričom jedným z dôvodov je aj neprítomnosť vrcholových predstaviteľov USA, Číny a Ruska na spomínanom summite, keďže v týchto štátoch sa dokonca zvyšujú objemy vypúšťania skleníkových plynov po obnovení ich hospodárskeho rastu. Dosiahnuť spomínané ciele však bude vyžadovať obrovské peniaze v stovkách miliárd eur a to tak v domácich ekonomikách, ako aj na podporu riešenia klimatických zmien v chudobnejších krajinách.
Nahradiť výrobu elektriny namiesto fosílnych palív z obnoviteľných zdrojov, ktorých prevádzky závisia od počasia, sa podľa všetkého nepodarí. Vo všeobecnosti tak treba počítať s obnovením výroby elektrickej energie aj z jadrových elektrárni bez ohľadu na niektoré havárie, či problémy s uskladnením paliva, ktorých prevádzka je nepretržitá. Dodávka elektriny je stabilná a čo je najpodstatnejšie, objem vypúšťaných emisii je malý.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm