Závery z tohtoročného klimatického paktu v škótskom Glasgowe potvrdili dlhodobý cieľ z Parížskej dohody obmedziť vypúšťanie skleníkových plynov do neohraničeného ovzdušia tak, aby sa do roku 2030 nezvýšila jeho teplota nad hranicu 1,5 stupňa Celzia. Jeho dosiahnutie predpokladá predovšetkým odstavenie ťažby uhlia a zníženie objemu metánu vypúšťaného do ovzdušia. Predstava, do kedy a o koľko sa má znížiť vypúšťanie skleníkových plynov, ale naráža na rozdielne stanoviská EÚ a národných ekonomík tých členských štátov OSN, ktoré sú najväčšími znečisťovateľmi ovzdušia.

Únia presadzuje program Fit 55 čo ale znamená, že do roku 2030 požaduje zníženie objemu skleníkových plynov o 55 percent oproti roku 2010. Zatiaľ čo Čína a India očakáva pokles vypúšťania skleníkových plynov len o 45 percent a to až do polovice tohto storočia. Dosiahnutie týchto parametrov si však vyžaduje postupné nahradenie fosílnych zdrojov obnoviteľnými zdrojmi na výrobu elektriny, namiesto zalesňovania poľnohospodárskej pôdy uplatňovať viac odlesňovanie vysadených lesných porastov predovšetkým s pásme tropických pralesov. Najväčšiu diskusiu medzi oboma tábormi však vyvolal záver paktu, keď v dohode je namiesto ukončenia ťažby uhlia pri výrobe elektrickej energie zapísaný len odklon od jeho ťažby, čo požadovala Čína a India, ináč by dohodu nepodpísali.

Obnova jadrových elektrární 

S takto formulovaným záverom nie sú spokojní ochrancovia životného prostredia, ktorí naznačujú, že pôvodne stanovené ciele sa nepodarí splniť, pričom jedným z dôvodov je aj neprítomnosť vrcholových predstaviteľov USA, Číny a Ruska na spomínanom summite, keďže v týchto štátoch sa dokonca zvyšujú objemy vypúšťania skleníkových plynov po obnovení ich hospodárskeho  rastu. Dosiahnuť spomínané ciele však bude vyžadovať obrovské peniaze v stovkách miliárd eur a to tak v domácich ekonomikách, ako aj na  podporu riešenia klimatických zmien v chudobnejších krajinách.

Nahradiť výrobu elektriny namiesto fosílnych palív z obnoviteľných zdrojov, ktorých prevádzky závisia od počasia, sa podľa všetkého nepodarí. Vo všeobecnosti tak treba počítať s obnovením výroby elektrickej energie aj z jadrových elektrárni bez ohľadu na niektoré havárie, či problémy s uskladnením paliva, ktorých prevádzka je nepretržitá. Dodávka elektriny je stabilná a čo je najpodstatnejšie, objem vypúšťaných emisii je malý.

AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected] UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.