Štatistický úrad nám poskytol informácie o vývoji ekonomiky za 3.štvrťok tohto roku, ktorý porovnal s vývojom v rámci EÚ a eurozóny a povedzme si pravdu, že nepotešil. Ako priemyselne orientovaná krajina s výrazným podielom zahraničného obchodu, sme pociťovali globálne problémy rozkývaných dodávateľských obchodných vzťahov, ktoré zapríčinili odstávky a výpadky predovšetkým v automobilovom priemysle. Keď k tomu pripočítame narastajúce ceny energetických vstupov nečudujeme sa, že medziročný rast meraný ukazovateľom HDP sa v treťom štvrťroku zvýšil len o 1,3 percenta, čo je trikrát menej ako sa tento ukazovateľ za rovnaké obdobie zvŕšil v eurozóne a v EÚ.
Výpadok sa nepodarilo dohnať ani výrazne sa zvyšujúcou domácou spotrebou, keďže koaličná vláda na udržanie zamestnanosti v období opakovaných lockdownov nie vždy a ani oprávnene, poskytla miliardové príspevky prakticky všetkým bez rozdielu, či platili alebo neplatili dane a odvody v predchádzajúcich rokoch. Toto je jednou z príčin, prečo v tomto roku vykazujeme vyšší rozpočtový deficit verejných financií a verejného dlhu k HDP. Jeho nižší rast je príčinou, prečo sa nám v porovnaní s EÚ či s eurozónou medziročne zvyšuje zamestnanosť oveľa menej, čo sa môže negatívne prejaviť v už spomínanej domácej spotrebe.
Riziko stagflácie pretrváva
Pre našu ekonomiku je však zle, keď sa spomaľuje a popri tom ceny všetkého sa zvyšujú, čo je v sledovanom období náš prípad. Inflácia atakujúca hranicu 5 percent, pri raste HDP pod 2 percentá vyvoláva oprávnene obavy, že nás môže zasiahnuť stagflácia, čo je stav, keď rast cenovej hladiny je spojený s poklesom ekonomiky. Za normálneho stavu by nemalo k tomu dôjsť, aby pri zvyšovaní cenovej hladiny dochádzalo k poklesu HDP. Jediným nástrojom ako sa tomu vyhnúť je zvyšovanie úrokových sadzieb, čo ako vieme, ECB zatiaľ odmieta, vraj z dôvodu, že terajší rast inflácie je len dočasný.
Prečo ale práve v susednom Česku ich centrálna banka reaguje na rast inflácie zvyšovaním základných úrokových sadzieb, nemusíme dlho špekulovať. Majú vlastnú národnú menu, ich menová politika je v súlade s fiškálom, čo v eurozóne neplatí a preto tento nesúlad je najväčšou slabinou spoločnej meny euro. Povedzme si teda pravdu, terajšia „impotentná“ menová politika ECB nízkymi úrokovými sadzbami predovšetkým zachraňuje zadlženosť južnej časti eurozóny, ktorá by sa pri vyšších úrokoch podľa všetkého zrútila.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm