Postupné približovanie sa k životnej úrovni vyspelým ekonomikám západu sa u nás od roku 2015 zastavilo. A tak aj bez negatívnych dôsledkov pandémie je nutné uskutočniť v našej ekonomike zásadné štrukturálne zmeny. Čo je však výhodou, že práve zo spomínaného druhého dôvodu nám môže byť časť nákladov uhradená z doteraz nepoznaného finančného zdroja, ktorým je fond obnovy.
Európska komisia nám projekty digitalizácie ako aj zelenej ekonomiky už odobrila, s čím však súvisí potreba realizovať aj štrukturálne zmeny, v našom prípade v zdravotníctve, školstve, národných parkoch, súdnej mapy a tiež uskutočniť daňovo- odvodovú reformu. Minister financií Igor Matovič už oboznámil verejnosť s jeho návrhom, ktorý však nemá podporu u všetkých koaličných partnerov, bez súhlasu ktorých nebude v parlamente možné reformu schváliť.
V zadlženej ekonomike je problém presadiť nižšie dane a odvody bez toho, aby sa vedelo, ako sa vo verejných rozpočtoch budú kompenzovať, keďže požičať by bolo veľmi drahé. Najefektívnejšie je teda najprv znižovať výdaje vo verejných rozpočtoch trebárs znižovaním stavu zamestnancov v štátnej a verejne správe, s čím napokon súvisia aj zásadné zmeny v dôchodkovom systéme pokiaľ ide o vek nároku na penziu, ktorý by mal byť v súlade s predlžovaním priemerného veku dožitia. Samozrejme nedá sa vylúčiť, že znižovanie daní a odvodov podporí rast HDP, vo vzťahu ku ktorému sa oba rozpočtové deficity porovnávajú.
Fiškálne neutrálna reforma
Daňovú a odvodovú reformu by nemali v žiadnom prípade pocítiť najmenší podnikatelia, čo sú malé firmy a živnostníci, aj keď sa vie, že do štátnej kasy odvádzajú živnostníci menej peňazí ako zamestnanci. Ak reforma má snahu výberu daní a odvodov zjednodušiť, pod čím rozumieme platiť len jednu daň a jeden odvod, chválime. Keď sa navrhuje v oboch prípadoch nižšia sadzba, tiež. Len treba vždy poznať detaily.
Na podporu gastrosektora sa navrhuje nižšia DPH, čo je problém z hľadiska poklesu príjmov do rozpočtu, keďže nie vždy to musí viesť k poklesu cien pre zákazníka. Súčasťou ale terajšej navrhovanej reformy, je aj prorodinná politika, ktorej súčasťou by mali byť vyššie prídavky na dieťa do 18 rokov a nad, až do skončenia vysokej školy, podpora voľno časových aktivít v športe a v kultúrnom vyžití vrátane možnosti využiť aj daňový a rekreačný bonus.
Na stole je však oprávnená otázka, z čoho sa to bude platiť, keďže reforma má byť fiškálne neutrálna? Preto sa nám zdá skôr logické, že najprv by sa mali politici zaoberať tým, ako znižovať výdavky vo verejných rozpočtoch, čo je ale pre väčšinu z nich politicky existenčná otázka. Z takto „usporených“ peňazí nebude problém znižovať daňové a odvodové sadzby a tak znižovať oba rozpočtové deficity k HDP.
Podľa doterajších ohlasov na medializované návrhy na reformu, sa väčšina účastníkov trhu k nim vyjadruje s opovrhnutím, keďže očakávajú skôr nižšie dane a odvody a teda vyššie mzdy aj bez zvyšovania ich produktivity práce, čo však nemôžeme pokladať za reformu. Oprávnene však poukazujú že doteraz platia zamestnanci najvyššie dane, ale najbohatšie nadnárodné spoločnosti ich doteraz neplatili nikde, alebo len tam, kde boli najnižšie. Či sa bude v znižovaní výdavkov vo verejných financiách niečo diať, uvidíme pri schvaľovaní štátneho rozpočtu na budúci rok a síce či konečne presadí vláda výdavkové stropy pre jednotlivé rezorty, ktoré sa pokladajú za jeden z účinných nástrojov.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm