„To, čo sa udeje, je dané, ciest iných nie je,” spomína sa v českom dokumente Nostradamus – Budoucnost z minulosti. Napriek tomu, že od jeho smrti ubehlo už pol tisícročia, knihy o ňom vychádzajú dodnes. Žiaci známeho hermetika Františka Bardona považujú Nostradama za jednu z jeho minulých inkarnácií. Jeho predpovede sa dostávajú do popredia vždy, keď sa objaví snaha vysvetliť nejakú závažnú udalosť. Populárne boli najmä v 90. rokoch na prelome tisícročného letopočtu. Dostalo sa mu širokého vzdelania v mnohých odboroch, mal vynikajúcu pamäť, dokázal zopakovať text hneď po prečítaní.

Cestoval po Európe, žil životom putujúceho lekára, liečil šípkami, privyrábal si výrobou rôznych elixírov a preparátov, zostavoval horoskopy. Vyrábal zásyp a tablety proti moru a mal s tým úspech. Stretával sa so smrťou na každom kroku, zlá hygiena, epidémie, konflikty medzi katolíkmi a protestantmi, rodinná tragédia, smrť najbližších ho prinútili zaoberať sa medicínou. Keďže v tejto temnej dobe bola populárna astrológia a vplyv planét na krátky život a osud človeka, porovnával konštelácie planét a udalosti, ktoré sa v minulosti odohrali, pričom využil aj svoje znalosti z astronómie. Bol presvedčený, že astrológia súvisí aj s prácou lekára. Negatívne udalosti priťahujú pozornosť, ale sú potrebné na prežitie. Bohatstvom neoplýval, a tak mu občania juhofrancúzskeho mesta Aix-en-Provence, kde tiež liečil, prispievali na penziu ako vďaku za veľký počet uzdravených. A tu sa začal venovať predpovediam.

V úvode ku svojej knihe Proroctvo napísal: „Božská bytosť mi dala zvolenie poučiť sa z pohybu hviezd, berúc do úvahy, že ľudské udalosti sú neisté, a všetko riadi nevypočítateľná sila nebies, ktorá nás nevedie Bakchovou zúrivosťou, ani lymfatickým pohybom, ale podľa astronomických udalostí.” Almanachy, ktoré vydával od roku 1550 až do svojej smrti, museli vychádzať so súhlasom biskupa a z pochopiteľných dôvodov ich šifroval do štvorverší. Na obvinenie od inkvizície stačilo málo a mohol prísť o život.

Proroctvá obsahovali tzv. centúrie, čo boli skupiny štvorverší. V almanachu boli astronomické údaje na rok dopredu, údaje pre poľnohospodárov, o prílive a odlive, o počasí, vojnách a mieri, boli to v tej dobe obľúbené bestsellery. Bolo o ňom známe, že spáva veľmi málo, cez deň dáva rady chorým a v noci zo strechy svojho domu pozoruje hviezdy. Jeho predpovede sa však zakladajú skôr na víziách ako na astrológii. Ani on nebol zdravý, trpel dnou a artritídou, ktorú nedokázal liečiť. Prorok uprene hľadel do nádoby s vodou zakalenou atramentom (spomína sa aj jemne halucinogénny muškátový orech), postavenej na mosadznej trojnožke, kým sa nedostavili sluchové a vizuálne preludy, udalosti z budúcnosti. Preto ho niektorí považujú za psychicky chorého šarlatána trpiaceho halucináciami. Prorocké verše sú však dvojznačné, skryté, šifrované, čo sa naučil od osobného lekára biskupa v Agene, matematika a astrológa Giulia Cesara della Scalu. Hovorilo sa o ňom, že mal zmysel pre humor a schopnosť vidieť cez oponu času a priestoru do budúcnosti.

Mal silný vplyv aj na politiku savojského rodu. Často sa zúčastnil slávností v Louvre. Istý čas pobýval aj v Egypte, kde sa oboznámil s antickými mystériami Grécka a Egypta. Svoju návštevu Egypta opísal v knihe Orus Apollo, syn Osiris, kráľ Egypťanov Nílu. Podľa jeho obdivovateľov prorokoval najväčšie udalosti našich dejín až do roku 3797, Napoleona, francúzsku a ruskú boľševickú revolúciu, svetové vojny, Hitlera, atómovú bombu, vraždu J. F. Kennedyho, vojnu v Perzskom zálive, lety do vesmíru, klimatické zbrane, zemetrasenie v Indickom oceáne, poškodenie jadrovej elektrárne v japonskej Fukušime aj mimozemskú inváziu. Hovoril o Novom poriadku sveta, o zrušení peňazí v roku 2140 a i. Nikto však nie je schopný na základe jeho proroctiev spraviť úspešnú predpoveď, mnohí jeho vykladači sa snažia prispôsobovať verše svojim potrebám. Skeptici nie sú ďaleko od pravdy, keď tvrdia, že niektoré pasáže sa môžu vzťahovať na akúkoľvek negatívnu udalosť za posledných takmer 500 rokov. Proroctvá sa vysvetlia až potom, keď sa stanú, sú v podstate negatívne, vždy príde nejaká vojna alebo nová katastrofa. Niektoré sa falšovali, aby poslúžili dobovej propagande a vysvetľovali sa rôznymi spôsobmi. Neuvádzal takmer žiadne dátumy, až na malé výnimky. Jeden z najpresnejších sa viaže k Veľkej francúzskej revolúcii, konkrétne na rok 1792: „Potom nastane začiatok novej epochy… potrvá dlho a dôjde k veľkému prenasledovaniu kresťanskej cirkvi, horšiemu ako v Afrike.” Jakobíni vtedy zaviedli nový kalendár a v masakroch zabili mnoho duchovných a aristokratov. Rok 1999 označil za začiatok vlády zla: „V siedmom mesiaci roku 1999 pristane na Zemi kráľ desu…”

AUTOR: Vladimír Líška