Zdražovanie je dnes a podľa všetkého bude, veľmi dlho jedným z najviac skloňovaných pojmov v bežnej, ale aj v odbornej komunikácii asi väčšiny účastníkov trhu. Dôvodom je, že negatívnym spôsobom ovplyvňuje ich život zvyšovaním cien tovarov a služieb meraný indexom spotrebiteľských cien za sledované časové obdobie. Tieto sa zvyšujú na celom svete o viac percent ako predpokladá menová politika centrálnych bank, ktorých nástroje môžu ich rast zastaviť.

Prečo práve teraz dochádza k zvyšovaniu inflácie, keď sa z dôvodu pandémie, ktorá opakovaným spôsobom zastavila chod ekonomiky počítalo skôr s jej poklesom? Učebnice ekonomiky tvrdia, že inflácia vzniká vtedy, keď je na finančnom trhu viac peňazí ako objem tovarov a služieb, čo spôsobuje, že ich ponuka je nižšia ako dopyt. Infláciu „vyrábajú“ centrálne banky tým, že z rôznych dôvodov tlačia obrovské masy peňazí a držia svoje úrokové sadzby na nule. Výsledkom menovej politiky nie je zvyšovanie cien tovarov a služieb, ale pokles kúpnej sily peňazí, čo znamená, že za rovnaký objem nákupu zaplatíme viac peňazí.

Dôvodom prečo centrálne banky tlačia viac peňazí, je zachraňovať v rámci kvantitatívneho uvoľňovania funkčnosť pandémiou poškodeného finančného trhu. Medzi sekundárne dôvody zvyšovania inflácie patrí kolaps v dodavateľsko- odberateľských vzťahoch, zvyšovanie cien energií, ako aj spotrebiteľské správanie sa domácnosti s vyšším dopytom po všetkom.

Kúpna sila peňazí sa prepadáva 

Ceny všetkého sa zvyšujú, ale nie všetkým sa budú zvyšovať mzdy tak, ako nie všetky firmy si budú môcť dovoliť premietnuť zvýšené náklady do ich predajných cien tovarov a služieb, predovšetkým z konkurenčných dôvodov. Na druhej strane však treba povedať, že čím vyššia bude inflácia, tým vyšší bude pokles kúpnej sily našich peňazí v peňaženke ako aj na účte v banke, kde navyše zaplatíme aj čoraz vyššie bankové poplatky.

Pokles kúpnej sily znamená, že dnes za 100 eur kúpime menej ako sme kúpili pred rokom, čím sa zároveň podporí náš export, ktorý bude lacnejší a znižuje dovozy, ktoré budú drahšie. Keď k tomu pripočítame, že z dôvodu negatívnych dôsledkov pandnémie sa zvyšuje deficit verejných financií a verejného dlhu k HDP, tak sa nečudujme, že terajšia koaličná vláda nevie, či má prijímať opatrenia na znižovanie rozpočtových deficitov, alebo hľadať možnosti znižovania cien energií, stavať nájomné byty za podmienky, že nezvýšia deficit v štátnom rozpočte s rizikom straty ústavnej väčšiny a takto by sa dalo pokračovať.

Zatiaľ našej ekonomike nehrozí stagflácia, pod ktorou rozumieme nízky rast HDP, keďže v nasledujúcich rokoch sa počíta s jeho rastom o viac ako 5 percent pri súčasnom vysokom raste inflácie, ktorá zatiaľ nepoľavuje a či v budúcom roku klesne, ako tvrdia predstavitelia ECB, nebudeme špekulovať. Ak sa však budú ceny, predovšetkým energií zvyšovať, čo sa premietne do zvýšenia cien všetkých tovarov a služieb a zároveň bude HDP klesať, bude musieť ECB reagovať zvýšením úrokových sadzieb, ináč nám hrozí stagflácia, so všetkými dôsledkami pre všetkých účastníkov trhu.,

ECB zvyšovanie úrokov odkladá

V nasledujúcich rokoch sa počíta s poklesom kvantitatívneho uvoľňovania vo väčšine centrálnych bank vrátane ECB, rozdielny je však prístup k ich úrokovej politike. Americká centrálna banka začala so znižovaním objemu tlačených peňazí a od budúceho roka počíta so zvyšovaním úrokovej sadzby. V stredoeurópskom priestore centrálne banky výrazným spôsobom zvýšili ich úrokovú sadzbu, čím potvrdili nezávislosť voči vládnym a opozičným politikom, ktorí majú vždy radšej nízke úroky aj preto, aby si na svoje sľuby pred parlamentnými voľbami požičali čo najviac peňazí, ktorých splatenie zaplatia len ich daňoví poplatníci.

ECB nepočíta so zvyšovaním úrokových sadzieb z dôvodu, že terajšiu vyššiu infláciu spôsobuje vývoj na svetových komoditných trhoch, problémy s dopravou a preto vyššiu infláciu pokladá za dočasnú. Predstavitelia ECB tvrdia, že nebudú súčasne znižovať objem tlačenia peňazí a zvyšovať úrokové sadzby, keďže s týmto postupom majú zlé skúsenosti z obdobia finančnej krízy, čoho dôsledkom bola v eurozóne aj nízka inflácia a navyše hrozilo riziko deflácie. Na druhej strane však treba povedať, že zvyšovanie úrokových sadzieb vždy posilňuje kurz eura voči ostatným svetovým menám, čo by v terajšom konkurenčnom prostredí skôr znamenalo aj pokles exportu, ktorý sa doteraz vždy výrazným spôsobom podieľal na raste aj slovenského HDP. Na druhej strane by silnejšie euro znamenalo nárast dovozu, z čoho by určite nemal radosť agrárny sektor, keďže by zároveň klesla aj naša potravinová sebestačnosť.

AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected] UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.