Inflácia patrí medzi makroekonomické ukazovatele, ktorej terajšie percento už dvojnásobne prekračuje menové ciele centrálnych bánk a oni na oboch stranách Atlantiku nereagujú. Prečo? Kladieme si oprávnenú otázku. Keďže väčšina z nás si myslí, že práve oni „výrobou“ peňazí aj z ničoho a ich nízkym úročením sú príčinou, že na finančnom trhu je ich viac ako ponúkaných tovarov a služieb na spotrebiteľskom trhu.
A tak všetci pokiaľ nemajú vyšší príjem ako miera inflácie majú v peňaženke, alebo na účtoch v bankách peniaze s nižšou kúpnou silou, pod čím treba rozumieť, že inflácia ich znehodnotila. Potom sa nečudujme, že ceny všetkého okolo nás sa zvyšujú vrátane cien nehnuteľností a akciových indexov a že bohatší na pandémii zarábajú viac ako chudobnejší. A pritom len nedávno sa podarilo „donútiť“ bohaté nadnárodné firmy aby platili od roku 2023 aspoň minimálnu daň vo výške 15 percent do štátneho rozpočtu tam, kde ich zarobili, keďže doteraz alebo neplatili, alebo platili tam, kde dane boli najnižšie.
Prečo teda centrálne banky na tento stav nereagujú? Pod tým treba rozumieť to, aby prestali nielen s tlačením peňazí, ale aj zvýšili úrokové sadzby, čím by sa zvyšovanie inflácie zabrzdilo.
Dočasná inflácia nezvykne klesať, skôr ostáva
Podľa predstaviteľov centrálnych bánk nie sú príčinou terajšej inflácie už spomínané dôvody, ale chýbajúce lacné zdroje výroby elektriny, bez ktorej sa nič nevyrobí, ani neponúknu služby. Jedným „vadia“ neobnoviteľné fosilné palivá s vysokým obsahom uhlíka, pri ťažbe ktorých sa zhoršuje životné prostredie, iným zasa výroba elektriny z jadra, keďže v prípade havárie, čo sa už stalo, sú problémy aj s uskladnením vyhoreného paliva. Na druhej strane, výroba elektriny z neho je najčistejšia, nepretržitá a stabilná, čo sa nedá povedať pri jej výrobe z obnoviteľných zdrojov ako sú voda, slnko a vietor.
Keď k tomu pripočítame všetky doteraz nepoznané príčiny negatívneho vplyvu na globálnu ekonomiku, spôsobené tento krát pandémiou, má na infláciu z nich najväčší vplyv nefungujúca doprava, ktorá dosť narušuje dodávateľsko – odberateľské vzťahy. Či sú to dôvody, prečo prezidentka ECB Christine Lagardová hovorí, že v eurozóne je terajšia vyššia inflácia dočasná a preto nie je potrebné priškrcovať batohy lacných peňazí, ale ani zvyšovať úrokové sadzby, s ňou nebudeme polemizovať.
Inflácia je daň sporiteľov v prospech dlžníkov
Podľa viacerých odborníkov je dôvodom terajšej menovej pasivity ECB obrovská zadlženosť, ktorá by zvyšovaním úrokovej sadzby ešte viac zhoršila schopnosť nielen domácností, ale aj národných vlád všetkých členských štátov eurozóny, sa s nimi vysporiadať. Lacnými peniazmi sa ECB práve naopak snaží podporiť hospodársky rast investovaním do zelenej ekonomiky, či digitalizáciu tak, aby sa z vyššej pridanej hodnoty urýchlilo splácanie dlhov, čo však nebude stačiť, pokiaľ členské štáty eurozóny vrátane Slovenska, neuskutočnia aj reformu výdavkov, čo je vždy veľmi citlivá politická záležitosť.
Centrálne banky všade na svete majú skôr záujem podporovať dlžníkov, keďže na nich podriadené komerčné banky „zarábajú“ a nie sporiteľov, ktorí svojím vkladmi sú vždy drahší ako už spomínané tlačenie peňazí z ničoho. Inflácia je tak daňou pre sporiteľov, z ktorej ťažia dlžníci, ktorí z požičaných peňazí vracajú banke relatívne menej peňazí, ako si požičali.
nfláciu je ale možné kompenzovať zvyšovaním miezd, pričom je dôležité, aby percento ich rastu bolo nižšie ako je rast produktivity práce. Pre poriadok veci si ešte pripomeňme, že vysoká inflácia a nízke úroky vždy znamenajú pokles výmenného kurzu meny, na záchranu ktorej centrálna banka je nútená predávať devízové rezervy, ktoré dokážu jej prepad pribrzdiť.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm