Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 8. decembra 2021 nálezom
sp. zn. PL. ÚS 4/2021 rozhodol v konaní o súlade ustanovení:
– § 4 ods. 1 písm. g),
– § 12 ods. 2 písm. f) v časti „izolácia v domácom prostredí alebo v zdravotníckom zariadení,
prípadne inom určenom zariadení“ a v časti „karanténne opatrenia“,
– § 48 ods. 4 písm. n), u) a aa),
– § 51 ods. 1 písm. d) v časti „izolácii a karanténnym opatreniam“ a
– § 58 ods. 2
zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane verejného zdravia“)
tak, že:
1. Ustanovenia § 4 ods. 1 písm. g) a § 48 ods. 4 písm. aa) zákona o ochrane verejného zdravia n i e
s ú v s ú l a d e s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2 a 3 a s čl. 13 ods. 1 písm. a) a ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky.
2. Ustanovenie § 12 ods. 2 písm. f) v časti „alebo v zdravotníckom zariadení, prípadne inom
určenom zariadení“ a v časti „karanténne opatrenia“, ustanovenie § 48 ods. 4 písm. n) v časti
„alebo karanténa osoby podozrivej z nákazy“, ustanovenie § 48 ods. 4 písm. u) v časti „alebo
karanténa“ a ustanovenie § 51 ods. 1 písm. d) v časti „a karanténnym opatreniam“ zákona
o ochrane verejného zdravia n i e s ú v s ú l a d e s čl. 17 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej
republiky v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 13 ods. 2 a 4 Ústavy Slovenskej republiky a s čl. 5
ods. 1 písm. e), ods. 2 a ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Verejná ochrankyňa práv (ďalej len „navrhovateľka“) v podanom návrhu namietala nerešpektovanie
výhrady zákona pri určovaní medzí základných práv a slobôd v ustanoveniach zákona o ochrane
verejného zdravia zakotvujúcich kompetenciu orgánov verejného zdravotníctva nariaďovať
opatrenia na predchádzanie vzniku a šíreniu prenosných ochorení, ako aj opatrenia pri ohrození
verejného zdravia. Kritike podrobila aj neurčitosť a nepredvídateľnosť napadnutých ustanovení.
Viaceré z nich podľa jej názoru vedú k pozbaveniu osobnej slobody, pričom nerešpektujú
požiadavku zákonnosti, primeranosti, zákazu svojvôle a absentuje v nich legitímny dôvod
pozbavenia osobnej slobody. Právna úprava neposkytuje ani náležité procesnoprávne
garancie osobnej slobody požadované čl. 17 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
a čl. 5 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“). Napokon
navrhovateľka vo vzťahu k § 58 ods. 2 zákona o ochrane verejného zdravia namietla nesúlad
so základným právom vlastniť majetok a s niektorými súvisiacimi základnými právami.
Ústavný súd po dôkladne vykonanom prieskume zákona o ochrane verejného zdravia dospel
k záveru, že návrh podaný navrhovateľkou možno systematicky aj obsahovo zadeliť do troch
okruhov napadnutých ustanovení.
V prvom rade ústavný súd konštatoval nesúlad ustanovení § 4 ods. 1 písm. g) a § 48 ods. 4
písm. aa) zákona o ochrane verejného zdravia s ústavnými normami zakotvujúcimi požiadavky
na určovanie medzí základných práv slobôd. Šírka formulácie oboch napadnutých ustanovení
(„ďalšie opatrenia“) neposkytuje potrebné záruky ochrany jednotlivca pred svojvoľnými zásahmi
do základných práv a slobôd, čím určovanie medzí základných práv a slobôd vyhradené
zákonodarnej moci neprípustne prenecháva podzákonnej normotvorbe.
V druhom okruhu sa ústavný súd zaoberal ustanoveniami § 12 ods. 2 písm. f), § 48 ods. 4 písm. n)
a u) a § 51 ods. 1 písm. d) zákona o ochrane verejného zdravia v častiach namietaných
navrhovateľkou. Ústavný súd sa tu samostatne zameral na právny inštitút izolácie na jednej strane
a na karanténne opatrenia (karanténu) na strane druhej.
Pri skúmaní izolácie ústavný súd dospel k záveru, že pokiaľ je táto realizovaná v domácom
prostredí, čo zákon o ochrane verejného zdravia explicitne umožňuje, potom zásah do chránenej
autonómnej sféry jednotlivca nie je pozbavením osobnej slobody. V dôsledku toho izoláciu
v domácom prostredí nie je potrebné testovať kritériami vyplývajúcimi z čl. 17 ústavy a čl. 5
dohovoru, a tak v medziach rozsahu a dôvodov návrhu navrhovateľky ústavnoprávne obstojí.
Pokiaľ však ide o izoláciu mimo domáceho prostredia (v zdravotníckom zariadení alebo inom
určenom zariadení), ide o pozbavenie osobnej slobody. Izolácia v zdravotníckom zariadení,
prípadne v inom určenom zariadení v spojení s legálnou definíciou izolácie, ako aj absencia
procesnoprávnych záruk osobnej slobody viedli ústavný súd k záveru o nesúlade ustanovenia § 12
ods. 2 písm. f) v časti „alebo v zdravotníckom zariadení, prípadne v inom určenom zariadení“
zákona o ochrane verejného zdravia s garanciami osobnej slobody podľa ústavy a dohovoru. Pojem
izolácie použitý v ďalších ustanoveniach tvoriacich druhú skupinu napadnutých právnych noriem
už potom ústavný súd nepovažoval za potrebné zahrnúť do vyhovujúceho výroku, pretože dospel
k záveru, že izoláciu podľa § 48 ods. 4 písm. n) a u) je nevyhnutné uskutočňovať nielen v priamom
realizačnom vzťahu k legálnej definícii izolácie podľa § 2 ods. 1 písm. m), ale aj k jej obsahovému
zúženiu výlučne na domáce prostredie, čo vyplýva z derogáciou nepostihnutého zvyšku ustanovenia
§ 12 ods. 2 písm. f) zákona o ochrane verejného zdravia. Identický záver potom platí aj
pre ustanovenie § 51 ods. 1 písm. d) zákona o ochrane verejného zdravia v časti o povinnosti
podrobiť sa izolácii.
Pri skúmaní kategórie karanténnych opatrení (karantény) ústavný súd neignoroval jej dlhodobo
stabilný význam v bežnom jazyku. Napriek tomu zohľadnil, že zákon o ochrane verejného zdravia
ako predpis verejného práva umožňujúci závažné zásahy do základných ľudských práv a slobôd
predmetný pojem definuje z pohľadu právnej istoty a predvídateľnosti nedostatočne. Navyše, druhý
okruh napadnutých ustanovení neprináša (na rozdiel od izolácie) žiadne definičné zúženie kategórie
karantény, ktoré by odôvodňovalo záver vylučujúci jej povahu pozbavenia osobnej slobody. Zistiac,
že právny poriadok pre prípad karantény ako pozbavenia osobnej slobody nedostatočne určuje
zákonné medze uvedeného základného práva a neposkytuje náležité procesné záruky vyplývajúce
z čl. 17 ústavy a čl. 5 dohovoru, ústavný súd konštatoval nesúlad § 12 ods. 2 písm. f), § 48 ods. 4
písm. n) a u) a § 51 ods. 1 písm. d) zákona o ochrane verejného zdravia v častiach o karanténnych
opatreniach (karanténe) s referenčnými normami vyššej právnej sily uvedenými navrhovateľkou.

Napokon, tretí okruh napadnutých ustanovení tvorilo iba ustanovenie § 58 ods. 2 zákona o ochrane
verejného zdravia, v ktorom navrhovateľka dominantne videla neprimeraný zásah do základného
práva vlastniť majetok a sprostredkovane aj do ďalších základných práv a slobôd. Po vykonanom
teste proporcionality, so zohľadnením poznatku, že napadnuté ustanovenie ukladá povinnosť
úhrady skutočne vzniknutých nákladov, ako aj po zistení, že osoba plniaca povinnosti tam uvedené
by ich znášala, aj keby napadnuté ustanovenie súčasť zákona o ochrane verejného zdravia netvorilo,
ústavný súd dospel k záveru o ústavnej udržateľnosti povinnosti z neho plynúcej. Právny poriadok,
ako aj vyhovujúca časť tohto nálezu ústavného súdu navyše odstraňujú riziko povinnosti znášať
neprimerane vysoké náklady.
Pri svojom rozhodovaní sa ústavný súd usiloval o komplexný prístup k právnej úprave opatrení
orgánov verejného zdravotníctva. Detailne sa zaoberal a dôsledne zvažoval aj možnosť ústavne
konformného výkladu, ktorý by nedostatky dotknutých ustanovení zákona o ochrane verejného
zdravia mohol ospravedlniť. Paradoxne, práve snaha hľadať korektnú cestu k ústavnej udržateľnosti
namietaných právnych noriem prispela k poznaniu, že zákon o ochrane verejného zdravia
predstavuje mimoriadne zložitý komplex právnych kategórií, pojmov, inštitútov, ako aj ich
vzájomných súvislostí. Právna úprava má viac vrstiev (bežná situácia, krízový stav), je neprehľadná
a nastoľujúca právnu neistotu o skutočnom rozsahu kompetencií orgánov verejného zdravotníctva.
Takto sa (aj prostredníctvom napadnutých ustanovení) otvára priestor pre narušenie rovnováhy
v systéme deľby moci, keď sa mocenské postavenie orgánov exekutívy výrazne posilňuje, a v ich
právnych predpisoch sa objavuje aj regulácia, ktorá je v právnom štáte vyhradená zákonodarcovi,
pretože sa priamo dotýka základných práv a slobôd.
Ústavný súd vylúčil rozhodnutie, ktoré by síce bolo k napadnutej právnej úprave šetrnejšie, avšak
doplnkovo by si vyžadovalo uplatnenie zložito formulovaného (a v konečnom dôsledku tiež
nedostatočne predvídateľného) ústavne konformného výkladu k derogáciou nedotknutému torzu
napadnutej právnej regulácie. Legitimizovať takýmto spôsobom neurčitú právnu úpravu
umožňujúcu nariaďovať opatrenia vykazujúce povahu pozbavenia osobnej slobody ústavný súd
považoval za neudržateľné.
Dňom vyhlásenia nálezu ústavného súdu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky stratia účinnosť
vykonávacie predpisy vydané na vykonanie nesúladných ustanovení (resp. ich častí) zákona
o ochrane verejného zdravia. Ak ide o vykonávacie predpisy vydané súčasne na vykonanie
viacerých ustanovení zákona o ochrane verejného zdravia (derogovaných i nederogovaných), strata
účinnosti sa dotýka iba častí týchto vykonávacích predpisov majúcich oporu výlučne
v ustanoveniach, resp. ich častiach, ktorých nesúlad ústavný súd v náleze vyslovil.
Strata účinnosti neústavných ustanovení má právne účinky ex nunc (do budúcnosti). Preto
nezakladá náhradové nároky v dôsledku nariadených opatrení majúcich základ v neústavných
ustanoveniach a uplatnených voči ich adresátom v období, keď nesúlad týchto ustanovení ešte nebol
vyslovený ústavným súdom.

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ

Zdroj: Ústavný súd SR

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected] UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.