Po nedávnych rokovaniach prezidentov Ruska a USA to ešte viac začalo vrieť a bublať v transatlantickom hnilobnom močiari. Protirusky naladení politici, liberálni analytici a mainstream strašia „agresivitou“ Ruska, „veštia“, že čoskoro napadne Ukrajinu, nadávajú Bidenovi za jeho miernosť a zhovievavosť voči Moskve, varujú pred následkami „plynového monopolu Ruska“ a pod. Kremeľ odmieta všetky obvinenia a poukazuje na nezmyselnosť a neobjektívnosť výrokov oponentov. Objavujú sa aj ďalšie pozoruhodné názory a postoje a iné pohľady na súčasnú situáciu…
„Západ diskutuje o dôsledkoch rozhovoru medzi ruským a americkým prezidentom, Vladimírom Putinom a Joe Bidenom. Rozruch v západných médiách o údajnej „ruskej invázii“ na Ukrajinu a hrozbe blokovania Severného prúdu-2 nie sú v skutočnosti ničím iným, než prázdnymi slovami. Pretože sa ukazuje, že Moskva sa už o Ukrajinu príliš nezaujíma“, tvrdí analytik Vasilij Temnyj v exkluzívnom komentári pre portál Ukraina.ru.
Tento analytický materiál prevzali aj mnohé zahraničné média, z ktorých viaceré zverejňujú svoje články v angličtine, ako napríklad portál Agora a iné. Vasilij Temnyj komentoval situáciu s plynovodom Severný prúd-2 a uviedol niekoľko prekvapivých a zaujímavých skutočností. Možno sa nedá súhlasiť so všetkými „vynálezmi“ autora článku, ale určite prezentoval niekoľko zaujímavých postrehov a myšlienok.
Poukázal na to, že diskusie medzi ruským a americkým prezidentom boli produktívne a zamerali sa na veľmi dôležité otázky medzinárodnej politiky a preto k debate o Severnom prúde-2 vôbec nedošlo. Bezprostredne po online rozhovore prezidentov sa objavili správy, že Kongres USA vylúčil z obranného rozpočtu sankcie proti Rusku a Severnému prúdu-2. Pričom to bol spoločný postoj Hornej a Dolnej komory parlamentu USA. Analytik tvrdí, že je jasné, že podobné rozhodnutie nemohlo padnúť hneď po diskusii ruského a amerického prezidenta, ale bolo pripravené vopred…
„Bolo však zjavne odložené až po rokovaniach. To ukazuje, že Bidenova administratíva pochopila nekonformnosť svojej vyjednávacej pozície a pokúsila sa zvýšiť tlak na Kremeľ – vraj môžeme v prípade potreby uvaliť sankcie. Členovia Kongresu a senátori však v skutočnosti namiesto reálnych sankcií zaradili do textu návrhu obranného rozpočtu skôr bezzubé „odsúdenie škodlivých ruských aktivít“. Uviedli, že ide o „akékoľvek úsilia využiť dodávky plynu ako zbraň za účelom presadenia svojej geopolitickej agendy a negatívneho ovplyvňovania európskych spojencov a partnerov“. Podobá sa to na pokus nestratiť glanc, „tváriť sa ako víťaz v prípade porážky“. Washington použil „manéver zadných vrát“, aby sa vyhol tomuto dojmu u amerických voličov, ktorí stále viac považujú Bidena za slabocha – zvlášť v porovnaní s Putinom“, prizvukuje autor článku.
Zdôraznil tiež, že rusofóbovia sa snažia využiť Severný prúd-2, ako protiruskú páku. Americké média uvádzajú, že Biely dom sa rozhodol súťažiť s Putinom v „geopolitickom džude“. Pokus použiť ambiciózny projekt Severný prúd-2 proti Moskve vzbudzuje práve také asociácie. Autor pripomenul, že ako prvá sa vyjadrila Victoria Nulandová, „slávna hrdinka“ Majdanu, v súčasnosti zástupkyňa ministra zahraničia USA pre politiku. „Myslím si, že ak prezident Putin napadne Ukrajinu, očakávame uzavretie plynovodu Severný prúd-2“, povedala Nulandová počas diskusií v americkom Senáte.
Prezidentov asistent pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan sa k tomu rýchlo pripojil. „Západ môže využiť Severný prúd-2 na vyvinutie tlaku: ak chce Vladimír Putin, aby bol plyn dodávaný týmto potrubím, potom by možno nemal riskovať inváziu na Ukrajinu,“ cituje autor článku jeho výroky na tlačovej konferencii vo Washingtone.
Americké noviny Financial Times s odkazom na diplomatický zdroj uviedli, že Nemecko tiež takmer súhlasilo s uzavretím Severného prúdu-2 v prípade „invázie na Ukrajinu“. „Nakoniec by mohol byť dosiahnutý konsenzus, že ak dôjde k invázii na Ukrajinu, Severný prúd-2 sa stane neprijateľným,“ uviedol Financial Times s odkazom na nemenovaného diplomata. „Čo je to za „invázia“, zrejme vedia iba americkí politici a média. Tieto masívne špekulácie na tému ruskej intervencie v skutočnosti pripomínajú prípravy na provokácie na Donbase“, je presvedčený o opaku Vasilij Temnyj.
Vysvetlil, kto potrebuje vojnu na Ukrajine. „Je zrejmé, že eskalácia nepriateľstva na Donbase za účastí ruských jednotiek bude pre Spojené štáty prínosom, pretože podľa nich poskytne Európanom závažný dôvod, aby sa vzdali Severného prúdu-2. Súčasný ukrajinský režim z toho bude mať tiež prospech. Prezident Vladimír Zelenskyj už na čele štátu nevypadá ako neistý herec, ale ako skutočný ukrajinský úradník. Zároveň však stratil podporu minimálne dvoch tretín svojich voličov“, podotýka autor článku.
Uvádza, že popularita Zelenského klesla zo 75 % v druhom kole volieb v roku 2019 na 25 %. Potrebuje ju zvýšiť, ak chce Zelenskyj kandidovať aj na druhé funkčné obdobie, a preto preňho nie je nič lepšie, ako víťazná vojna. „Hlasné prehlásenia, ako napríklad, vyhlásenie vojny oligarchovi Rinatovi Achmetovovi, alebo zavedenie „ukrajinského ekonomického pasu“, nefungujú. Reálne výsledky by však mohol priniesť rozsiahly útok na pozície DĽR a LĽR a minimálne nastolenie kontroly Kyjeva nad štátnou hranicou s Ruskom a v ideálnom prípade dobytie Donecka a Luhanska“, vysvetľuje analytik.
Aby to však bolo možné, musí byť podľa neho Rusko z procesu najprv „vylúčené“. Všetci experti a politici, dokonca i na Západe priznávajú, že ukrajinská armáda nie je schopná dosiahnuť ani lokálne víťazstvo nad Ruskom. „Washington sa snaží dať jasne najavo, že hrozba odpojenia Severného prúdu-2 urobí pre Rusko príliš nákladným donútenie Ukrajiny k mieru – o čom svedčia neustále používané frázy americkými politikmi, napríklad, že „Moskva zaplatí neprijateľnú cenu“. Napriek tomu, každému, kto tomu rozumie, je už jasné: aj keby sme si nebrali do úvahy katastrofické politické dôsledky opustenia Donbasu, škody spôsobené likvidáciou Severného prúdu-2 budú pre Gazprom zanedbateľné – projekt bude plno amortizovaný ešte pred jeho spustením“, – podotýka Vasilij Temnyj.
Vysvetlil tiež, kto podľa neho potrebuje Severný prúd-2. „V prípade plynovodu, ktorý sa stal najväčšou geopolitickou porážkou Spojených štátov spolu s Afganistanom, ide predovšetkým o pochopenie, že nejde o ruský projekt, ako kričia jeho odporcovia, ale o projekt európsky. Rusko je v skutočnosti iba vykonávateľom, aj keď na seba vzalo riziko vlastníctva ropovodu. Projekt je prepotrebný predovšetkým pre Európanov, ktorí chcú získať lacné energetické zdroje“, prizvukuje Vasilij Temnyj.
Pripomína, že Gazprom predtým prezradil, že výstavba Severného prúdu-2 stála 9,5 miliardy dolárov, pričom polovicu z toho zaplatili európski investori. Takže ruská spoločnosť utratila za plynovod necelých 5 miliárd dolárov zo svojich vlastný prostriedkov. „Nadmerné zisky Gazpromu v roku 2021 však tieto náklady viac než kompenzujú. Priemerné ročné náklady na export plynu Európanom sa v tomto roku budú pohybovať okolo 550 dolárov za 1000 metrov kubických. To je viac, ako trojnásobok, ako v roku 2020, kde toto číslo činilo 143 dolárov za tisíc metrov kubických a viac ako dvojnásobok v rokoch 2019 a 2018, kde boli ceny 221 a 224 dolárov,“ pripomenul odborník.
Podotkol, že objemy predaja ruského plynu medzitým zostali približne rovnaké. „To znamená, že zisky Gazpromu z predaja plynu, ktoré v roku 2019 činili 41,63 miliardy dolárov, sa v roku 2021 minimálne zdvojnásobia. To je ďalších 40 miliárd dolárov, alebo viac, získaných bez akéhokoľvek zvýšenia nákladov na výrobu plynu. Môžeme si pripomenúť, že šialenstvo na trhu s plynom v EÚ bolo z veľkej časti spôsobené obštrukciou Severného prúdu-2 zo strany Spojených štátov“, znova pripomenul expert.
„Moskva ukázala, že sa zaobíde bez Severného prúdu-2, ale i ukrajinského systému prepravy plynu, kde obmedzila čerpanie cez Ukrajinu takmer na nulu. Donbas by sa preto nemal znepokojovať: Rusko nebude musieť platiť „neprijateľnú cenu“, Európa už všetko zaplatila. A ak sa, nedajbože, budú musieť ruské jednotky miešať do ukrajinského konfliktu, aby ochránili po rusky hovoriace obyvateľstvo Donbasu, ani úplné zrušenie Severného prúdu-2 nebude pre Moskvu podstatnou stratou“, zdôraznil analytik Vasilij Temnyj v závere svojho článku.
Ozaj uviedol zaujímavé skutočnosti a originálne myšlienky. S niečím sa dá súhlasiť, s niečím sa nedá. Hlavné pochybnosti vyvolávajú jeho slová o tom, že Moskve už môže byť jedno, či bude alebo nebude spustený do prevádzky plynovod. O opaku svedčia vystúpenia všetkých ruských politikov, analytikov a kompetentných. Aj keby sa dalo uveriť tomu, že Gazprom už dostal späť tie finančné prostriedky, ktoré vrazil do budovania plynovodu (čo určite nie je pravda), aj v tomto prípade by táto spoločnosť mala enormný záujem o prevádzku Severného prúdu-2. Veď dodávky plynu do Európy by prinášali ruskému plynovému gigantovi slušný ročný zisk – prečo by sa vzdával prevádzky? Určite má záujem na bezproblémovej prevádzke plynovodu – presne tak, ako aj európski partneri Gazpromu.
Zdroje:
(1) «Северный поток-2» уже не нужен – как и Украина: парадоксальные последствия встречи Байдена и Путина, Ukraine.ru, 8.12.2021
(2) Nord Stream 2 n’est plus nécessaire – et l’Ukraine non plus : les conséquences paradoxales de la discussion Biden-Poutine, Agora Vox, 9.12.2021