Dôvodom narastajúcej inflácie nie sú obrovské masy lacných peňazí, ako nás to učia učebnice ekonomiky, ale terajšie ceny energií, bez ktorých sa nevyrobí žiadny tovar ani sa neposkytne žiadna služba a napokon sa bez nej ani nevytlačia spomínané peniaze. Prečo ceny energií uleteli, si kladie väčšina z nás oprávnenú otázku. Predsa zásoby fosílnych palív ktorými sú uhlie, ropa a plyn ako neobnoviteľné zdroje energii sú dostatočné, ale vraj z dôvodu, že pri ťažbe sa do ovzdušia dostávajú väčšie objemy skleníkových plynov, sa postupne zatvárajú, s čím máme na Slovensku svoje skúsenosti.

Ale prečo sa v okolitých štátoch odstavujú jadrové elektrárne, ktoré by boli ideálnou náhradu zlikvidovaných baní, je tiež oprávnená otázka. Síce hrozí riziko havárie a sú problémy s uskladnením vyhoreného paliva, vypúšťajú však do ovzdušia menej škodlivín a navyše zabezpečujú stabilitu dodávok elektriny. Keď k tomu pripočítame, že certifikácia ruského plynovodu Nord Stream 2 sa neustále predlžuje, čo sa podobá na predlžovaniu certifikácie aj u nás doma pri spustení 3 bloku jadrovej elektrárne Mochovce, nemôžeme sa čudovať, že ceny energií u nás vyleteli do neželaných výšok. K vyššiemu dopytu po energiách a teda aj k ich cene, však prispelo oživenie ekonomiky po uvoľnení reštriktívnych opatrení.

Všetci potrebujú lacné peniaze

Keďže sa nárast inflácie netýka menových nástrojov centrálnej banky, tieto nechcú zvyšovať úrokové sadzby s odôvodnením, že inflácia je vraj dočasná, s čím väčšina z nás skôr súhlasiť nebude. Prečo? Dôvodom prečo centrálne banky nezvyšujú svoje úrokové sadzby sú obrovské dlhy, z ktorých sa nedá tak ľahko uniknúť. Vie si z nás niekto predstaviť, aby pri terajších dlhoch v objeme okolo 300 bilióna dolárov sa zvýšili úroky na štátnych dlhopisoch? Dôsledkom toho by sa výrazným spôsobom zvýšili náklady aj na obsluhu dlhu.

A to nás ešte čaká riešenie klimatických cieľov, ktoré budú tiež drahé a preto sa o ich realizácii aj podľa záverečného protokolu klimatického summitu skôr pochybuje. Väčšina svetových centrálnych bánk má z dôvodu dlhovej pasce strach zvyšovať úroky, lebo by podľa všetkého mohli ohroziť posúvajúcu sa ekonomiku, vrátane zadlžených domácností a navyše by došlo aj k poklesu aktív. K tým patria predovšetkým nehnuteľnosti s rizikom vypuknutia realitnej bubliny, čo si centrálni bankári na plecia nezoberú. A preto sa hovorí, že v priebehu budúceho roka asi najprv dôjde k znižovaniu objemu tlačenia lacných peňazí a potom sa uvidí…

AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected] UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.