Menovú politiku ECB kritizujú oprávnene sporitelia peňazí, keďže vyššia inflácia ako terajšie vkladové úroky im každoročne znehodnocuje ich kúpnu silu. Ináč povedané, čo včera kúpili za 100 eur už dnes nekúpia, alebo za rovnaké množstvo zaplatia viac. Zatiaľ sa ECB správa ako americká centrálna banka, na narastajúcu infláciu vôbec nereaguje zvyšovaním svojich úrokových sadzieb.

Americká centrálna banka nedávno naznačila, že od nového roka počíta s priškrtením tlačenia dolárov na nákup rôznych aktív, z ktorých najvyšší objem predstavujú americké štátne dlhopisy. Čo to bude znamenať? Zvýšia sa výnosy z dlhopisov a poklesnú akciové index, posilní sa výmenný kurz dolára voči iným svetovo obchodovateľným menám. Aký to bude mať dopad aj na zahraničnú obchodnú bilanciu uvidíme. Kedy bude americká centrálna banka zvyšovať svoje úrokové sadzby nevieme, ale treba si pripomenúť, že okrem inflácie má na ich zvyšovanie vplyv aj miera nezamestnanosti, čo ECB nezohľadňuje.

Úspory občanov sú nezaujímavé

V eurozóne sa so zvyšovaním úrokov vyčkáva vraj preto, že terajší rast inflácie nemá nič spoločne s doterajšou masou peňazí, ktoré boli dodané na finančný trh. Dôvodom podľa predstaviteľov ECB sú vraj narušené globálne dodávateľské a odberateľské vzťahy, ktoré by sa mali budúci rok stabilizovať, o čom sa pochybuje. S terajšími zamrznutými úrokmi sú určite spokojní všetci dlžníci, keďže platia banke záporné úroky a teda menej ako si požičali. Je to ako v prípade záporných úrokov na vklady, keď si z vkladov banka „strháva“ stanovené percento, čo zatiaľ u nás platí len pri vklade nad jeden milión eur v jednej komerčnej banke, v ostatných sa zatiaľ neuvažuje.

Nízke úroky v eurozóne sú skôr preto, aby európski sporitelia „pomáhali“ prežiť južným štátom eurozóny, ktorých dlhy sú vyššie ako ich ročne vyprodukované HDP. Keby úrokové sadzby boli nastavené v súlade s narastajúcou infláciou, dlhy by sa im nikdy nepodarilo splatiť, čoby sme v konečnom dôsledku v eurozóne pocítili všetci. A tak si kladieme oprávnenú otázku, kde je v eurozóne spravodlivosť, keď komerčné banky „dostanú“ na podnikanie lacné peniaze, bez väčšej námahy, zatiaľ čo občan nemá možnosť svoje dočasne usporené peniaze kde zhodnotiť za podmienky ich ochrany?

AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected] UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.