Medializovaná daňovo-odvodová reforma terajšieho ministra financií Igora Matoviča vyjde daňových poplatníkov na viac ako 2,7 miliardy eur. Z toho podpora pre rodiny bude takmer 1,2 miliardy eur, nižšie zdaňovanie práce takmer jednu miliárd eur a zníženie daňového zaťaženia firiem okolo 500 miliónov eur, A preto sme právom zvedaví, odkiaľ chce peniaze zohnať.
Pri jej prezentácii zároveň pomenoval zdroje jej krytia, ako zníženie štátnych a verejných zamestnancov o takmer 800 tisíc, zopár stoviek miliónov eur sa navrhuje skrátiť rozpočet armády a podielových daní samosprávnym orgánom a takto by sme mohli pokračovať, voči čomu sa zo strany dotknutých zdvihla vlna nesúhlasu. Nejaké milióny garantovaných eur sa nám ujdú z európskeho rozpočtu, čo však nebude stačiť a tak si povedzme pravdu, že vo verejných rozpočtoch bude potrebné šetriť, s čím však žiadny vládny rezortný šéf nesúhlasí. Práve naopak. Pýtajú viac, ináč vraj nezabezpečia splnenie vládou požadovaných úloh. A tak určite budú všetci otŕčať prázdne ruky smerom k ministrovi financií a preto mu jeho terajšiu zodpovednosť nezáviďme.
Príjmovo- výdavkové možnosti
Ak sa nebudú opakovať lockdowny, čo však nevie zaručiť nikto, môžeme v súvislosti s vyššími cenami tovarov a služieb, ako aj so zvyšovaním miezd, počítať aj s vyššími príjmami daní a odvodov do verejných rozpočtov. Treba počítať so zrušením daňových a odvodových výnimiek, s obmedzením ich únikov, s vyššou efektivitou štátnych podnikov a teda aj s vyššími príjmami od nich a na čo sa najviac spoliehame, aj s vyššou domácou spotrebou. Zatiaľ nemôžeme počítať s minimálnou 15 percentnou daňou od nadnárodných spoločností ani s obnovením vyššej bankovej dane, ktorá bude zavedená od roku 2026 v rámci plánu obnovy, čo sa dohodlo na úrovni únie. Či sa však vláda rozhodne viac zdaňovať tých, čo na pandémii „ zarobili“, o tom sa zatiaľ nehovorí nič.
Pokiaľ ide o výdavky, tak v roku 2015 stále platí ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti, ktorého cieľom bolo udržať verejné financie na uzde pod hranicou deficitu 60 percent k HDP. Tento mal sankčné opatrenia, čo v prípade prekročenia spomínaných 60 percent znamenalo, že vláda musela požiadať parlament o vyslovenie dôvery. Samozrejme, že pandémia rozvrátila všetkým členským štátom eurozóny ich verejné rozpočty a tak sa nečudujme, že pokiaľ pred pandémiou bol náš deficit verejných financií pod 50 percent, dnes sme na úrovni viac ako 60 percent k HDP. Čo teda asi budeme v oblasti výdavkov robiť? Zatiaľ, okrem výdavkových stropoch, sa o ničom inom nehovorí, ale aj či sa nejaké uplatnia, budeme vidieť až pri schvaľovaní štátneho rozpočtu na budúci rok.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm