V čase, keď koalícia s prehľadom prekonáva historické rebríčky v nedôveryhodnosti, keď fatálne nezvláda pandémiu, svojimi nekompetentnými rozhodnutiami extrémne zadlžuje spoločnosť a doslova likviduje celé sektory ekonomiky, pokúša sa svoje multifunkčné zlyhávanie kompenzovať bizarnými nápadmi. Predovšetkým líder koalície Igor Matovič zjavne trpí spasiteľským komplexom a utkvelou predstavou, že práve jeho nápady spasia túto koalíciu a umožnia mu udržať sa na politickom výslní. Aj preto pred časom prišiel s heslom Očkovanie je sloboda a tomuto heslu podriadil všetko. Neľutoval premrhať obrovské prostriedky na očkovaciu lotériu, pričom každému súdnemu človeku bolo nad slnko jasnejšie, že tieto prostriedky by sa oveľa efektívnejšie využili napríklad na podporu zdravotníkov. V zapätí prišiel s ďalším geniálnym nápadom, očkovacím bonusom pre seniorov, a to napriek tomu, že do bezvedomia verklíkoval, že „špajza je vykradnutá“. No na svoje infantilné nápady akoby šibnutím čarovného prútika vyčaril pol miliardy eur.
Keďže servilinosť značnej časti koalície a absolútna absencia kritického myslenia je v podstate konštantou konania vládnych politikov, mohli sme čakať, kedy toto heslo nájde náplň aj v iných právnych normách. Nedávno sme tak boli svedkami pokusu o otvorenie povestného Overtonovho okna. Tento model môžeme sledovať v západnej Európe už dlhé desaťročia. Absurdné činy neslávne známeho nórskeho úradu pre ochranu detí Barnevernet zásadným spôsobom posunuli chápanie vzťahu rodič – dieťa. V škandinávskom ponímaní vlastní dieťa štát a ak uzná, že rodičia nevychovávajú deti adekvátnym spôsobom, v podstate ich bez milosti odoberú. Už aj mierne fyzické tresty či subjektívny pohľad všemocných úradníkov na vhodnosť či nevhodnosť výchovy vedú k deštrukcii rodiny či odoberaniu detí. Kauza Michaláková, ktorá otriasala celým stredoeurópskym priestorom, bohužiaľ, dodnes nie je vyriešená a pravdepodobne už asi ani nebude a biologická matka sa bude môcť opäť stretnúť so svojimi deťmi, až keď budú dospelé.
Vráťme sa však k Overtonovmu oknu. Asi pred rokom denník SME vydal sériu článkov, kde pedofíliu vydával za takmer spoločensky prijateľný fenomén. Interpretácia tejto úchylky bola popisovaná silne empatickým spôsobom s cieľom postupne senzibilizovať spoločnosť tak, aby po viacerých rokoch bagatelizovania tohto fenoménu sa stal najprv trvalo prítomným v spoločenskom diskurze a nakoniec akceptovateľným či dokonca spoločensky prijateľným.
Model, ako v istom čase spoločensky neprijateľné veci presadiť, je dlhodobo odskúšaný. Treba trpezlivo čakať na „okno možností“. O danom probléme treba zoširoka diskutovať, otvorene ho podporovať, propagovať až sa nakoniec podarí pôvodne absolútne spoločensky neprijateľnú myšlienku ukotviť v legislatíve. Overtonovo okno posúva veci zo štádia „nemysliteľné“ a verejne zavrhované do štádia aktuálnej politiky. Problém sa stáva široko posudzovaným, prijímaný masovým vedomím a nakoniec fixovaný zákonom.
V uplynulých dňoch sme boli svedkami toho, že koalícia sa pokúsila otvoriť ďalšie Overtonovo okno. Pod ideou nutnosti očkovania za každú cenu tu bol jasný pokus umožniť lekárom vykonávať medicínske úkony na deťoch aj bez zjavného súhlasu rodičov, respektíve zákonných zástupcov. Nateraz aj vďaka silnému odporu opozície to neprešlo. Chvalabohu, slovenská spoločnosť nie je v hodnotových otázkach tak nihilistická ako škandinávska, a obozretnosť opozície zabránila otvoreniu ďalšieho Overtonovho okna.
Otázne je, čo nás čaká v budúcnosti. Čo však bude nasledovať ďalej, sa už dá tušiť. Najprv dekriminalizácia a neskôr legalizácia mäkkých drog, potom homosexuálne zväzky, adopcie detí homosexuálnymi pármi, eutanázia dospelých, eutanázia detí, pedofília… Kde to skončí? Dnes opozícia uhrala jednu bitku, ale vojna je pred nami. Ako dlho sa bude dať odolávať nástrahám súčasnej nihilistickej koalície?
Autor: Roman Michelko