Podľa nedávno zverejnených informácii sa v Českej republike bez eura zvyšuje životná úroveň občanov, keď v parite kúpnej sily dosahuje HDP už 94 percent priemeru EÚ. Zo „starých členských štátov“ únie už predbehla oba pyrenejské štáty a síce Portugalsko – 77%, Španielsko – 86%, je na úrovni tretej najväčšej ekonomiky v eurozóne, ktorou je Taliansko. V porovnaní s ním je však výrazne lepšia v miere nezamestnanosti, ktorá dosahuje len 2,6 percenta, čo je v únii najmenej, zatiaľ čo v Taliansku je nezamestnanosť na hranici 9,5 percenta. Talianska ekonomika patrí na starom kontinente medzi najhoršie v zadlženosti, ktorá je cez 130 percent k HDP, zatiaľ čo Česko má zadlženosť na úrovni 55 percent k HDP. Prečo práve porovnávame obe krajiny? Dôvodom je rozdielna reakcia Českej národnej banky a ECB na terajšiu narastajúcu mieru inflácie.
Nezávislá česká menová politika
Česká centrálna banka reaguje na infláciu nad 5 percent rastom úrokových sadzieb, nerešpektuje stanovisko ECB, ktorá tvrdí, že inflácia v eurozóne je len dočasná, vyvolaná nie terajšou masou menových a fiškálnych peňazí, ale energetickou krízou a chaotickými dodávateľskými vzťahmi, ktoré by mali v budúcom roku ustáť. Dôvodom rastu inflácie v Česku je podľa názoru guvernéra ČNB vyšší dopyt ako dôsledok vyššieho rastu miezd a tiež, že české domácnosti majú vyššie úspory ako dlhy, ktoré by sa znehodnocovali keby sa u nich úroky nezvyšovali aj na vkladových účtoch. A napokon ani nevidí dôvod aby centrálna banka kopírovala menovú politiku ECB, keďže je vo vzťahu k ostatným nezávislá, musí byť v súlade aj s fiškálnou politikou českej vlády, s čím treba súhlasiť. Týmto opatrením dochádza k schladeniu prehrievania českého trhu práce a trhu nehnuteľností, česká koruna má aj vyšší kurz, čo zlacňuje ich dovozy, navyše občan je motivovaný viac šetriť, čím sa znižuje dopyt po tovaroch a službách s očakávaným dopadom aj na infláciu, čo podľa vyjadrenia českého guvernéra zatiaľ funguje.
Závislá menová politika ECB
Menová politika ECB nie je v súlade s fiškálnymi politikami krajín eurozóny a podľa všetkého svoje úroky nastavuje tak, že rešpektuje najviac zadlžené ekonomiky, ku ktorým patrí aj talianska ekonomika. O tom, že na infláciu v eurozóne má vplyv energetická kríza sa nepochybuje, ale najväčší vplyv majú terajšie dlhy spôsobené negatívnymi dôsledkami pandémie a ECB si za tejto situácii nevie predstaviť zvýšiť úroky s následným dopadom na ich splácanie nielen národných vlád, ale aj domácností. Napokon sa vie, že aj slovenské domácnosti majú vyššie dlhy ako úspory a tak menová politika ECB ich svojimi nízkymi úrokovými sadzbami pomáha splatiť, čo teda platí aj pre spomínané Taliansko. A tak dlhová pasca bráni zvyšovať výnosy štátnych dlhopisoch bez ktorých by nebolo možné dlhy splácať, obmedzila by sa spotreba domácností, ktoré sa po otvorení ekonomiky najviac podieľajú na raste HDP a keď by došlo aj k poklesu aktív, čo sú predovšetkým teraz predražené ceny nehnuteľností, hrozilo by riziko vzniku realitnej bubliny. Budeme teda zvedaví, ako sa centrálne banky všade na svete budú chcieť z globálnej dlhovej pasce vyhrabať.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm