Kým americký prezident (aspoň na krátke obdobie) zmiernil nepriateľskú rétoriku voči Moskve, európski politici akoby sa z reťaze odtrhli. Šíria otvorené lži o údajne pripravovanom útoku Ruska na Ukrajinu, vyhrážajú sa reštrikciami a uvaľujú sankcie. Kremeľ, ktorý sa v ostatných rokoch snažil o kompromisy a zachovávanie normálnych vzťahov s EÚ, stráca trpezlivosť a čoraz viac ho znechucuje pokrytecká, agresívna, egoistická a nepriateľská politika členských štátov EÚ voči Rusku.

„Moskva si vyhradzuje právo reagovať na nepriateľské konanie Európskej únie proti ruským občanom a organizáciám“, uvádza sa to v komentári hovorkyne ruského ministerstva zahraničných vecí Márie Zacharovovej v súvislosti so zavedením ďalších jednostranných reštriktívnych opatrení voči ruským občanom a organizáciám zo strany Európskej únie. „Rusko si vyhradzuje právo reagovať na nepriateľské činy EÚ,“ zdôraznila diplomatka.

Zacharovová pripomenula, že Európska únia pokračuje v praxi jednostranných obmedzení, čo je nelegitímne z medzinárodného právneho hľadiska. Diplomatka dodala, že „proti viacerým ruským občanom a organizáciám boli uložené nové sankcie a boli neodôvodnene označení za vinných zo spolupráce s určitou súkromnou vojenskou spoločnosťou“.

Podľa nej, hystéria šírená na Západe okolo tejto témy svedčí predovšetkým o horlivom postoji niektorých bývalých európskych metropol voči štátom Afriky a Blízkeho východu, ktorých suverenitu a nezávislosť boli nútení s nevôľou uznať. „V skutočnosti však právo týchto štátov vyberať služby súkromných spoločností na komerčnom základe a to aj v oblasti bezpečnosti, významne zaťažuje európskych partnerov. Zhoršuje ich post-imperiálne ambície“, vysvetlila Mária Zacharovová.

Poznamenala, že súkromné vojenské spoločnosti nie sú kontrolované oficiálnymi orgánmi Ruskej federácie. „Nezávislé štáty, ktoré samostatne posudzujú svoje vlastné schopnosti v oblasti bezpečnosti, majú všetky dôvody na nadviazanie interakcie s externými partnermi podľa vlastného uváženia. Ukazuje sa, že Európska únia so svojimi nezákonnými obmedzeniami spochybňuje zvrchované právo členských štátov OSN budovať nezávislú domácu a zahraničnú politiku. Toto je priame porušenie základných noriem medzinárodného práva“, prizvukovala ruská diplomatka.

„Je pozoruhodné, že v zozname krajín, v ktorých európski úradníci videli známky činnosti súkromných vojenských spoločností, údajne objavili spoločnosti, „pridružené“ k Rusku – v Líbyi, Sýrii a Ukrajine“, pripomenula.  Podľa nej, „tieto krajiny, uvedené v rozhodnutí Rady EÚ, majú spoločné to, že „export“ západnej demokracie tam zapríčinil ich destabilizáciu. A vytvorili podmienky pre „dovoz“ dlhotrvajúcich problémov do samotnej Európskej únie vo forme nelegálnej migrácie, nárastu terorizmu, organizovaného zločinu a obchodovania s drogami“, uviedla Maria Zacharovová.

„Namiesto toho, aby sa Európska únia úprimne priznala a začala opravovať svoje chyby v zahraničnej politike v priľahlých regiónoch, pri ktorých donedávna Brusel dúfal, že sa zmenia na „okruh priateľov“, EÚ zvyčajne používa svoj obľúbený nástroj – protiruské sankcie“, podotkla diplomatka. Vysvetlila, že EÚ obviňuje ruské spoločnosti z nezákonnej činnosti, ktorú vykonávajú práve západné spoločnosti.

„Dvojaké štandardy“, ktoré sú vlastné zahraničnej politike EÚ, sa prejavujú aj v blahosklonnom postoji voči západným súkromným vojenským spoločnostiam, ktoré zaplietli celé regióny sveta do svojich sietí, vrátane Afganistanu, Iraku a Sýrie. Mnohé z nich však hrubo porušovali medzinárodné humanitárne právo. Ako napríklad notoricky známy americký „Blackwater“, usvedčený z masovej streľby na civilistov na námestí Nisur v Bagdade v roku 2007. V Európskej únii si však radšej nevšímajú krvavých vojenských žoldnierov sponzorovaných ich zámorskými spojencami“, zdôraznila Zacharovová.

Okrem toho, oficiálna zástupkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí vyzvala Európsku úniu, aby zastavila pokusy zasahovania do vnútorných záležitostí suverénnych členských štátov OSN. „Mali by začať budovať interakciu so všetkými členmi medzinárodného spoločenstva na základe rovnosti a vzájomného rešpektu. Nakoniec upustiť od všetkých jednostranných reštriktívnych opatrení uložených mimo rámca medzinárodného práva“, podčiarkla ruská diplomatka.

Zacharovová reagovala tak aj na skutočnosť, že Európska únia uvalila sankcie proti ôsmim jednotlivcom a trom právnickým osobám z Ruska, údajne spojeným s činnosťou súkromnej  vojenskej spoločnosti „Wagner“ na Ukrajine, v Sýrii a Líbyi. Podľa Rady EÚ, skupina „Wagner“ prijímala, vyškolila a vyslala súkromných vojenských príslušníkov do konfliktných zón po celom svete.

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ

Zdroj:

(1) Комментарий официального представителя МИД России М.В.Захаровой в связи с введением Евросоюзом очередных односторонних ограничительных мер в отношении российских граждан и организаций, Министерство иностранных дел Российской Федерации, 14.12.2021

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected] UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.