Väčšina dôchodcov ovláda, že výška ich penzie závisí od troch parametrov a síce od priemerného osobného bodu, ktorý sa vynásobí počtom rokov ich dôchodkového poistenia a krát aktuálna dôchodková hodnota. Pre budúci rok má hodnotu 15,13 eura, čo v porovnaní s predchádzajúcim rokom bude o 6,4 percenta viac. Dôvodom nárastu tohto parametra je medziročný rast priemernej hrubej mzdy za 3.štvrťrok tohto roku. Čím je vyššia aktuálna dôchodková hodnota, tým je vyššia aj priznaná mesačná suma penzie. Ak by sa o rovnaké percento zvyšovali aj doteraz vymerané dôchodky, boli by všetci dôchodcovia nadmieru spokojní, čo už vieme že nebudú, keďže vláda pre rok 2022 počíta s ich nárastom o 1.3 percenta. A tak predlžovanie veku nároku na odchod do dôchodku nebude pre budúcich dôchodcov zla správa, keďže sa predpokladá každoročný nárast priemerných miezd, od ktorých sa odvíja aj aktuálna dôchodková hodnota. Horšou správou pre dôchodcov je, že nielen priemerná dĺžka života Slovákov je v rámci EÚ najnižšia, ale aj ich vek dožitia v zdraví je 56 rokov, zatiaľ čo v únii je to až 65 rokov.
Dôchodca platí zo mzdy vyššiu daň
Najhoršou správou ale pre nich je, že medziročný rast cien atakuje hranicu 6 percent, čo je za posledných 17 rokov najviac a tak si za bývanie a energie priplatia. Keď k tomu pripočítame, že vylepšiť si domáci rozpočet nebudú môcť ani vyšším úročením peňazí na bankových účtoch, keďže inflácia ich znehodnotila, budú sa na prelome roka najviac tešiť z toho, že niektorých prítomná koronavírusová pandémia obchádzala. Nepredpokladá sa, ale ani sa nedá vylúčiť, že dôchodca bude investovať do podielových fondov, alebo do iného aktíva, za účelom zhodnotenia jeho dočasne voľných peňazí. Ešteže dostali dôchodcovia „vianočný príspevok“, ktorého výška sa odvíja od výšky poberanej penzie. Iným problémom terajších pracujúcich dôchodcov však je, že ak popri penzii aj pracujú, nemajú nárok na nezdaniteľnú časť základu dane v takej výške, ako majú zamestnanci a preto im mzdová účtovníčka nemôže znížiť daňový základ, z ktorého by do štátneho rozpočtu odvádzali nižšiu daň a tak mali vyšší čistý príjem.
Fenomén strieborného dlhu
Budúcich dôchodcov môže tiež v niektorých prípadoch čakať povinnosť splácať hypotéku v dôchodkovom veku, čo je dôsledok terajších cien bytov a nízkych úrokov, ktoré sa splácajú niekoľko desiatok rokov a teda po 64 roku života. Počet takýchto úverov je podľa Národnej banky Slovenska až 35 percent, čo môže byť pre väčšinu z nás prekvapením. Pritom sa nejedná len o zabezpečenie si vlastného bývania, ale aj investičného podnikania, čo v prípade nižších príjmov ako počas pracovnej činnosti, ale aj zdravotných problémov dôchodcov, môže byť aj existenčným problémom. Zatiaľ u nás nefunguje, aby sa do dôchodku chodilo nie vtedy, ako povie štát, ale ako si povie budúci dôchodca, ktorý má nasporených dosť peňazí na krytie svojich životných potrieb.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm