Na historický najvyšší rast inflácie ECB nereaguje vraj z dôvodu, že nie je spôsobená masou lacných peňazí za ktorých množstvo zodpovedá, ale zvyšovaním cien z dôvodu pandemických problémov v ťažbe a preprave väčšiny energetických nosičov, vo výrobe komponentov bez ktorých sa väčšina tovarov a ponúkaných služieb na trhu neobjaví a takto by sme mohli pokračovať. S týmto názorom by sme mohli súhlasiť len vtedy, ak by sa úrokové sadzby nezvyšovali v okolitých krajinách bez eura, v ktorých centrálne banky majú iný názor. Prečo to robia? Ak odhliadneme od ich menovej zodpovednosti neznižovať kúpnu silu peňazí všetkým účastníkom trhu a potrebu udržať výmenný kurz meny voči zahraničným obchodným menám, tak dôvodom je predovšetkým zabezpečiť súlad medzi ich menovou politiku a vládnou fiškálnom politikou. Tento však v eurozóne nefunguje a preto menová politika viac prihliada na terajšie fiškálne problémy južných štátov eurozóny, pre ktoré by zvýšenie úrokových sadzieb mohol znamenať aj bankrot, s dopadom na fungovanie spoločnej meny. Namiesto zvyšovania úrokových sadzieb dala ECB  prednosť väčšiemu skupovaniu štátnych dlhopisov a  pozastavila fiškálne pravidlá Paktu rastu a stability. Podľa všetkého nechcela opakovať minulý menový scenár z roku 2010, keď zvýšením úrokových sadzieb nastala dvojitá recesia ekonomiky.

Mzdy sú rizikom rastu inflácie

Väčšina z nás nepočíta, že ECB zvýši v prvých mesiacoch budúceho roku úrokové sadzby, čo však neplatí pre očakávaný pokles vykupovania štátnych dlhopisov. Ak však skončia lockdowny, otvoria sa prevádzky poskytujúce služby a prestanú výpadky v dodávkach potrebných tovarov, môžeme počítať za podmienky efektívneho využívania peňazí aj z ponúkaných európskych zdrojov s obnovením ekonomike na úroveň, aká tu bola pred pandémiou. S poklesom inflácie však nemôžeme počítať aj z dôvodu, že ceny energií sa zvyšujú a navyše treba počítať s tlakom na zvyšovanie miezd aj v štátnom a verejnom sektore, s čím sa pôvodne nepočítalo. Práve naopak, v rámci daňovo-odvodovej reformy sa hovorilo o výraznom znižovaní ich počtu, o potrebe riešiť personálne zdravotníctvo, uskutočniť reformy v školstve, súdnictve a vôbec všade, pričom sa majú rešpektovať klimatické opatrenia znižovania skleníkových plynov, čo nebude vôbec lacná záležitosť.

Na poslednom zasadnutí Rady guvernérov ECB, ktoré sa uskutočnilo v decembri bolo ale napokon dohodnuté, že od nového roku začne centrálna banka aj so spomaľovaním nákupu aktív tak, aby nedošlo k poklesu hospodárskeho rastu, či dokonca aj k nárastu nezamestnanosti. Ak sa podarí udržať spomínané ukazovatele, môžeme opatrne počítať aj s možným nárastom úrokových sadzieb nie viac ako o 0,5 percent bázických bodov až koncom budúceho roka. Americká centrálna banka však počíta so zvyšovaním úrokov už od marca, pritom ich chce v ďalších rokoch zvyšovať niekoľko krát ročne.

AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected] UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.