Na historický najvyšší rast inflácie ECB nereaguje vraj z dôvodu, že nie je spôsobená masou lacných peňazí za ktorých množstvo zodpovedá, ale zvyšovaním cien z dôvodu pandemických problémov v ťažbe a preprave väčšiny energetických nosičov, vo výrobe komponentov bez ktorých sa väčšina tovarov a ponúkaných služieb na trhu neobjaví a takto by sme mohli pokračovať. S týmto názorom by sme mohli súhlasiť len vtedy, ak by sa úrokové sadzby nezvyšovali v okolitých krajinách bez eura, v ktorých centrálne banky majú iný názor. Prečo to robia? Ak odhliadneme od ich menovej zodpovednosti neznižovať kúpnu silu peňazí všetkým účastníkom trhu a potrebu udržať výmenný kurz meny voči zahraničným obchodným menám, tak dôvodom je predovšetkým zabezpečiť súlad medzi ich menovou politiku a vládnou fiškálnom politikou. Tento však v eurozóne nefunguje a preto menová politika viac prihliada na terajšie fiškálne problémy južných štátov eurozóny, pre ktoré by zvýšenie úrokových sadzieb mohol znamenať aj bankrot, s dopadom na fungovanie spoločnej meny. Namiesto zvyšovania úrokových sadzieb dala ECB prednosť väčšiemu skupovaniu štátnych dlhopisov a pozastavila fiškálne pravidlá Paktu rastu a stability. Podľa všetkého nechcela opakovať minulý menový scenár z roku 2010, keď zvýšením úrokových sadzieb nastala dvojitá recesia ekonomiky.
Mzdy sú rizikom rastu inflácie
Väčšina z nás nepočíta, že ECB zvýši v prvých mesiacoch budúceho roku úrokové sadzby, čo však neplatí pre očakávaný pokles vykupovania štátnych dlhopisov. Ak však skončia lockdowny, otvoria sa prevádzky poskytujúce služby a prestanú výpadky v dodávkach potrebných tovarov, môžeme počítať za podmienky efektívneho využívania peňazí aj z ponúkaných európskych zdrojov s obnovením ekonomike na úroveň, aká tu bola pred pandémiou. S poklesom inflácie však nemôžeme počítať aj z dôvodu, že ceny energií sa zvyšujú a navyše treba počítať s tlakom na zvyšovanie miezd aj v štátnom a verejnom sektore, s čím sa pôvodne nepočítalo. Práve naopak, v rámci daňovo-odvodovej reformy sa hovorilo o výraznom znižovaní ich počtu, o potrebe riešiť personálne zdravotníctvo, uskutočniť reformy v školstve, súdnictve a vôbec všade, pričom sa majú rešpektovať klimatické opatrenia znižovania skleníkových plynov, čo nebude vôbec lacná záležitosť.
Na poslednom zasadnutí Rady guvernérov ECB, ktoré sa uskutočnilo v decembri bolo ale napokon dohodnuté, že od nového roku začne centrálna banka aj so spomaľovaním nákupu aktív tak, aby nedošlo k poklesu hospodárskeho rastu, či dokonca aj k nárastu nezamestnanosti. Ak sa podarí udržať spomínané ukazovatele, môžeme opatrne počítať aj s možným nárastom úrokových sadzieb nie viac ako o 0,5 percent bázických bodov až koncom budúceho roka. Americká centrálna banka však počíta so zvyšovaním úrokov už od marca, pritom ich chce v ďalších rokoch zvyšovať niekoľko krát ročne.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm