Dnes je najdiskutovanejšou témou v domácnostiach zdražovanie všetkého, a tak si kladieme oprávnenú otázku: prečo? Keďže na všetko potrebujeme elektrinu, ktorá sa väčšinou vyrába z uhlia, ropy a plynu, a tieto komodity zdraželi, bude jednou z hlavných príčin zdražovania ich narastajúca cena.
Dôvodom, prečo sa ceny práve teraz tak výrazne zvýšili, je viacero, pričom jedna z nich je terajšia hospodárska politika EÚ, ktorá v rámci presadenia uhlíkovej neutrality európskeho kontinentu do roku 2050 prišla s balíkom opatrení Fit for 55. Ním sa má znížiť emisia skleníkových plynov do roku 2030 až o 55 percent oproti roku 1990. Nikto nepochybuje, že emisie oxidu uhličitého ohrozujú životné prostredie, ale spoliehať sa len na obnoviteľné zdroje, ktorých využívanie závisí od počasia a navyše sú veľmi drahé… Určite nenahradia spomínané neobnoviteľné zdroje energií, ktorých ceny sa dnes z dôvodu narastajúceho dopytu tak výrazne zvyšujú. Rozhodne k tomu prispela aj pandémia, ktorá bola príčinou dočasného poklesu ekonomiky, a zníženie spotreby a stavu zásob, ktoré sa však dnes z dôvodu oživenia ekonomiky už nestíhajú obnoviť, a teda sú ďalšou príčinou terajšieho zdražovania.
Dodávky naštartuje spustenie NordStream 2
S dodávkami plynu boli aj v minulosti problémy, ktoré súviseli s napätými politickými vzťahmi medzi Ruskom a Ukrajinou. Tie sa napokon ako-tak podarilo vyriešiť, čo súvisí aj s predlžovaním výstavby a uvedenia plynovodu NordStream 2 do prevádzky najmenej o dva roky. Sankcie zo všetkých strán voči jeho dokončeniu doteraz stáli nevyčísliteľné náklady a tie raz bude treba zaplatiť. Keby sa dodávky plynu zabezpečovali spomínaným plynovodom skôr, mohla sa energetická kríza uberať iným smerom. O tom, či ide zo strany ruského Gazpromu ako dodávateľa plynu o taktizovanie, ako ovplyvniť predstaviteľov nemeckého regulačného úradu, aby čo najskôr odsúhlasili uvedenie do prevádzky, nešpekulujeme. Podľa európskeho práva nemôže mať dodávateľ zemného plynu ten istý monopol ako operátor distribučnej rúry, a tak je v hre ďalšia špekulácia, že polovicu distribučnej kapacity zabezpečí do siete Gazprom a druhú polovicu Rosnefť. V súčasnosti dochádza k natlakovaniu plynovodu technickým plynom a až potom k jeho samotnému spusteniu do prevádzky zemným plynom, čo tiež potrvá nejaké obdobie. Od silnejších dodávok zemného plynu, či už súčasnými tranzitnými trasami nad rámec dlhodobých kontraktov s Ruskom, ako aj cez dobudovaný NordStream 2 na starý kontinent, sa do zimy očakáva jeho stabilita v dodávkach.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc.