„Uvidia Syna človeka prichádzať na nebeských oblakoch s mocou a veľkou slávou.“ Mt 24, 30

Stretnutie s akademickým maliarom Ladislavom Záborským zanecháva hlbokú stopu v srdci človeka. Tento žiak Martina Benku, otca modernej slovenskej maľby, sa vydal vlastnou cestou – zobrazovania duchovnej krásy. Ladislav Hanus nazval jeho tvorbu sakrálnou a Róbert Sarka ju dáva do analógie s ikonopiseckou tvorbou, pretože majstrova tvorba vychádza z prežitej skúsenosti s Bohom. Jeho dlhý život a tvorba – vyjadrené hudobnou rečou – tvorí chorál krásy svetla, ktoré ani temnota nedokáže pohltiť (Jn 1, 5). Mystická skúsenosť, ku ktorej dospel aj prežitým utrpením politického väzňa komunistickej diktatúry, je vyjadrená jednoduchou radosťou biblického žalmistu. Pred odsúdením majstra Záborského v roku 1953 na 7 rokov za vykonštruovanú vlastizradu strávil 5 mesiacov na samotke. Tieto chvíle boli ako duchovné cvičenia pod priamym vedením Ducha Svätého, počas ktorých improvizovane písal básne: „On mi diktoval tieto básne, rýchlo som ich písal a do večera som sa ich naučil naspamäť. Tieto vnuknuté básne mi pomáhali žiť vo väzení. Ale aj teraz sú pre mňa – aj pre iných – zdrojom povzbudenia. A sú dôkazom dobroty, lásky a pomoci Najvyššieho, zážitkom radosti z Boha. Stále mi pripomínajú, na aké duchovné výšky ma Duch Svätý vyviedol v tej samote, keď som nemohol bez veľkej bolesti myslieť na minulosť ani na budúcnosť, mohol som myslieť len na Boha, na nebo, a to mi dávalo optimizmus v ťažkých chvíľach.“ Katolícky aktivista a politický väzeň Silvester Krčméry vo svojom diele To nás zachránilo hovorí o beztiažových stavoch v meditácii, v ktorej zotrvával niekoľko hodín. Prototypom „väzenskej mystiky“ v dejinách cirkvi je zaiste prvý mučeník kresťanstva diakon sv. Štefan, ktorý pred svojou popravou ukameňovaním volá: „Vidím otvorené nebo a Syna človeka stáť po pravici Boha.“ (Sk 7, 56) Kde je zdroj sily slobodných uprostred neslobody? A odkiaľ dostávajú silu dnešní mučeníci Afri­ky a Blízkeho východu, ktorým v mene Alaha – práva šariátu, „tradične“ odrezávajú hlavy? Ako je možné, že trpiaci pre Krista vidia otvorené nebo a zomierajú s vedomím Izaiášovho videnia: „Svätý, svätý, svätý je Pán zástupov. Plné sú nebo i zem Tvojej slávy!“ Je to zo skúsenosti ducha, pretože „kde je Pánov Duch, tam je sloboda“ (2 Kor 3, 17). Nie je to sloboda založená na výbere, a tobôž nie na svojvôli, ale nová kvalita slobody vykúpenej na kríži! Utešiteľ vlieva do srdca lásku Božiu, čo je zrejme najväčším dielom Ducha Svätého, a osobu transformuje do skúsenosti táborského svetla. Sv. Simeon – nový teológ, neustále povzbudzoval svojich žiakov, aby s Ježišom vystúpili na vrch Tábor a pozorovali oslepujúcu žiaru jeho odevu a svetlo jeho tváre. Z tejto reality ducha vyplýva esenciálna kresťanská istota víťazstva a nádeje: „Na Božej strane stojí náš veľký spojenec a ochranca, náš veľký obhajca. Preto sa nebojíme démonov či diabla, pretože ten, kto vedie boj spolu s nami, je väčší než oni,“ učí sv. Cyril Jeruzalemský v Katechézach.

Autor: Peter Grečo