Prvý novembrový týždeň sa konala v škótskom Glasgowe dlho očakávaná klimatická konferencia, na výsledky ktorej čakali zainteresované strany, keďže závery z Parížskej klimatickej dohody v roku 2015 sa nesplnili. Na  konferencii vystúpila aj naša prezidentka Zuzana Čaputova, keď poukázala aj na riziko nezvratnej devastácie v prípade, že nedôjde k znižovaniu emisie skleníkových plynov tak, aby sa teplota na zemeguli sa nezvýšila o viac ako 1,5 stupňa Celzia, čo si však z dôvodu, že planéta nie je ohraničený priestor vyžaduje, aby tento cieľ splnili všetky ekonomiky. Na konferencii sa však nezúčastnili čínsky a rusky prezident, ktorých ekonomiky ale  patria medzi najväčších znečisťovateľov životného prostredia. Pred začiatkom poznali účastníci konferencie z viac ako 170 členských štátov európsky projekt Fit for 55, ktorého cieľom je dosiahnuť na európskom kontinente  v roku 2050 uhlíkovú neutralitu, čo zo strany najväčších znečisťovateľov globálneho životného prostredia, ktorými sú Čína, Brazília, USA a Rusko, ale nebude akceptovaný. Ich predstava o dosiahnutí rovnakých cieľov sa o niekoľko rokov posúva.

Namiesto zalesňovania sa bude odlesňovať

Pokiaľ teda nedôjde k výraznému  zlepšovaniu klimatických podmienok, budú sa aj naši poľnohospodári potĺkať s neduhmi prírody ako sú záplavy, tornáda či otepľovanie, čo v konečnom dôsledky ovplyvní ich hospodárske výsledky. Podľa všetkého bude najskôr ukončená ťažba uhlia a znovu sa obnoví výroba elektriny z jadrových elektrární a to aj napriek niektorým haváriám, či problémom s ukladaním nukleárneho paliva. Ich prevádzka je nepretržitá, v dodávkach je zabezpečená stabilita a do ovzdušia sa dostáva málo emisii. Pre agrárny sektor je to tiež dobrá správa, že pôvodná predstava o zvyšovaní zalesňovania na úkor znižovania poľnohospodárskej pôdy sa napokon zmení v prospech odlesňovania a to nielen rozsiahlych tropických pralesov. Či sa podarí podpísať dohodu o zvrátení úbytku svetových lesov do roku 2030 si počkajme. Do zlepšenia klimatických podmienok sa už v európskom poľnohospodárstve investovalo 100 miliárd eur, zatiaľ však k výraznému zlepšeniu neprišlo, práve naopak, v živočíšnej výrobe sa objem skleníkových plynov v ovzduší dokonca zvýšil. K akým zmenám v tejto oblasti napokon dôjde sa môžeme dopátrať v už schválenej Spoločnej poľnohospodárskej politike.

AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected] UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.