Hlavným bodom rokovania vrcholových orgánov americkej, európskej, britskej, ale aj ostatných centrálnych bánk bola inflácia, ktorej percento je vyššie ako ich menový cieľ. Unisono opustili tvrdenie, že inflácia je len dočasná a súhlasia s tvrdením, že ceny ďalej  porastú. Britská, Nórska, Česká, ale aj ďalšie centrálne banky už pristúpili k zvýšeniu úrokov, čo bude znamenať posilnenie ich mien, nárast úrokov na úvery, v menšej miere na vklady. Keďže sa predpokladá pokles hospodárskej aktivity, očakáva sa aj pokles inflácie, ktorá však určite bude vyššia ako úrokové sadzby. K rovnakému kroku sa však neodhodlali americká ani európska centrálna banka, ktorých predstava je okresanie ich nákupu aktív a podľa dopadu na vývoj makroekonomických ukazovateľov, pristúpia aj k zvyšovaniu úrokových sadzieb, Americká však tvrdí, že počas nasledujúcich rokov sa odváži viackrát do roka, zatiaľ čo ECB sa nevyjadruje. Aký to bude mať vplyv na ceny nehnuteľností a na budúci vývoj akciových indexov, sa však neodvažujeme predpovedať. Všetci vieme, že zvyšovanie úrokov v eurozóne bude predovšetkým závisieť od dopadu rizikovej prirážky v najviac zadlžených južných štátoch eurozóny, ktoré ale väčšina z nás už dobre pozná.

S opatrným nárastom úrokov sa počíta

Pre poriadok si pripomeňme, že pod Programom nákupu aktív treba rozumieť odkup vlastných dlhopisov a ďalších cenných papierov od bánk, ktorými sa financovali dlhy národných vlád v rámci ich fiškálnej politiky. Okrem toho ECB dodávala peniaze aj cez núdzový pandemický program v objeme takmer 1,85 bilióna eur a preto si väčšina z nás nevie dosť dobre predstaviť, že by sa tieto lacné zdroje mali v priebehu nasledujúcich mesiacoch z finančného trhu len tak „vypariť“. Keď by sa aj úrokové sadzby niekedy počas budúceho roka zvyšovali, tak určite z opatrnosti nie viac ako 0,5 bázických bodov, čo by však splácanie dlhov všetkých účastníkov trhu nemalo výrazne poškodiť. Ako to napokon dopadne, nechajme sa prekvapiť. Národná banka Slovenska bez právomoci s čímkoľvek ovplyvniť menovú politiku ECB avizuje, že v priebehu prvého štvrťroka aj u nás bude inflácia atakovať 7 percentnú hranicu. Pre nás to znamená pokles výmenného kurzu nielen voči doláru, ale aj trebárs voči českej korune, znehodnotenie úspor väčšiny z nás a napokon aj drahšie zahraničné nákupy. To, že inflácia v budúcom roku poklesne o nejaké percento nižšie, nezávisí však od menovej politiky ECB, ale od faktorov, ktoré sa doteraz podieľali na jej raste a tie podľa všetkého budú pôsobiť naďalej. Takže nemáme sa veru načo tešiť.

AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected] UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.