Keď Čínska ľudová republika pred niekoľkými rokmi začala experimentovať s programom sociálneho kreditu, vyvolala v mienkotvorných médiách Západu hanlivú odozvu. Odsudzovali ho ako systém totálneho elektronického dozoru, aký je vraj pre vyspelé západné demokracie neprijateľný. Od predvlaňajšieho vypuknutia celosvetovej tzv. koronavírusovej krízy sa mediálne brýzganie na čínsky systém sociálneho kreditu zmierňuje. Aj Wikipédia je „chápavejšia“ a vidí v ňom inovatívny prístup k monitorovaniu, hodnoteniu a regulácii správania osôb a účastníkov trhu.

Nedávnu kritiku preformulovala do podoby: „Systém, ktorý je zameraný na individuálne sociálne správanie osôb, je niekde kritizovaný, avšak iné zdroje tvrdia, že je len zle pochopený, pretože je ešte vo vývoji.“ Náhle porozumenie pre čosi, čo je vo vývoji, má mrazivé opodstatnenie. Západ preberá čínsky systém pod zámienkou potreby monitorovať dodržiavanie protipandemických opatrení. Tie sa neustále rozširujú a sprísňujú. Zdá sa, že vyúsťujú do nariaďovania povinnej vakcinácie. Preukážte sa, prosím! Politický marketing v štátoch EÚ, ale i v Spojenom kráľovstve, Rusku a USA, na jar 2021 začal poučovať verejnosť, ktorá mala plné zuby protipademických reštrikcií, že cestou k rozvoľňovaniu by mohli byť tzv. covid pasy. Počas letnej dovolenkovej sezóny 2021 sa už masovo používali v papierovej alebo v elektronickej verzii. Bez preukázania sa covid pasmi ostali hranice mnohých krajín turisticky nepriepustné. Tie pasy pripomínali radovým občanom zmodernizované očkovacie preukazy zamerané na potvrdenie o zaočkovaní proti ochoreniu Covid-19, prekonaní tohto ochorenia alebo bezinfekčnosti prostredníctvom negatívneho výsledku testu z akreditovaných laboratórií.

Mnohým Európanom až na jeseň, keď im znemožnili vstupovať bez takýchto potvrdení do reštaurácií, obchodov, úradov, či dokonca na pracoviská, začalo dochádzať, že ide do tuhého. Ak oprávnene preklínali vládnuce garnitúry členských štátov EÚ za postupné nastoľovanie diktatúry a závideli Rusom voľnejšie pomery, Moskva im pripravila trpké sklamanie. Hygienické inštitúcie v Ruskej federácii koncom októbra začali nariaďovať úradom, obchodom, prevádzkam služieb, športoviskám atď., aby pri vchodoch do objektov vyvesovali QR kódy, ktoré návštevníci musia skenovať mobilmi vybavenými aplikáciou napojenou na centrálnu epidemiologickú a očkovaciu databázu. V polovici novembra predložila ruská vláda na schválenie Dume, dolnej komore parlamentu, uzákonenie povinného používania vakcinačných pasov pre vstup na letiská, do vlakov, budov inštitúcií atď. Odpor verejnosti voči takémuto prejavu nastoľovania elektronickej totality, plánovaného na február 2022, ostával začiatkom decembra vysoký. Podľa prieskumu agentúry Levanda zo 7. decembra až 76-percentný. Napriek tomu masírovanie mozgov ruského obyvateľstva pokračuje plným tempom, aby sa zmierilo so zavádzaním povinnej vakcinácie. Kampaň pozvoľna zaberá – ak možno dôverovať zozbieraným a publikovaným údajom Levandy. K 21. novembru zásadne odmietalo zavedenie povinného očkovania 35 % respondentov, čo bol pokles oproti 39 % z 21. júna.

Vládnuce klanovo-korporatívne kruhy v Rusku a v podstate všade inde v Európe si dávajú robiť prieskumy na mapovanie slabín v argumentačnej obrane verejnosti proti vakcinačnej ofenzíve. Lexika niektorých otázok svojou sugestívnosťou pripomína respondentom staršej generácie ponurú represívnu atmosféru brežnevovskej éry. Mnohých aj po troch desaťročiach zamrazí otázka znejúca ako výčitka: „Prečo nepodporujete povinnú vakcináciu proti koronavírusu?“ Odpovede začínajú byť ustráchané a zdá sa, že autocenzúra sa vracia. Iba dve percentá respondentov si trúfli bez obáv povedať, že v povinnej vakcinácii vidia riziká čipovania, depopulácie či genocídy. To však neznamená, že by obyvatelia Ruskej federácie hádzali flintu do žita, otvárali fľaše vodky a upíjali sa do nemoty v chmúrnej beznádeji. Skôr naopak. Ten istý prieskum z týždňa medzi 25. novembrom až 1. decembrom signalizuje, že vkladajú nádeje do masových protestov. Očakáva ich 43 % respondentov. Menej potešujúca ostáva skutočnosť, že ak by sa konali, 72 % respondentov by sa na nich asi nezúčastnilo.

AUTOR: Patrik Sloboda