Zdravotníctvo a školstvo sa pokladajú za dva najviac diskutované sektory v ekonomike, kde sa pred voľbami sľubuje výrazne zvyšovanie platov, čo podľa schváleného štátneho rozpočtu v školstve určite nebude. Dôvodom je výrazný nárast deficitu verejných financií spôsobený koronavírusovou pandémiou a opakovanými lockdownmi, ktoré si v prípade zdravotníctva vyžiadalo tisícky hodín navyše, zatiaľ čo školstve sa okolo 70 dní v roku prezentačne neučilo, čo vraj bolo na starom kontinente najviac. Nebudeme špekulovať či dištančné vzdelávanie bolo pre učiteľov viac zaťažujúce, určite však neposkytlo takú úroveň vzdelávania ako učiť sa v kolektíve v triede. Platy pedagogickým a nepedagogickým pracovníkom však neboli počas lockdownov krátené, čo napokon platí aj pri výplate ich koncoročných odmien. Určite si to nemôžu povedať zamestnanci v kultúre, v cestovnom ruchu a v ostatných službách, z ktorých okrem krátených platov časť obdŕžala aj výpoveď a mnohí z nich sa už na pôvodné pracovné zaradenie ani nevracajú. Tvrdiť, že učiteľom klesnú reálne platy, keďže pri 6 percentnej inflácii majú sľúbené v polovici roka len 3 percentnú valorizáciu miezd je síce pravda, ale rovnaký pokles sa napokon týka všetkých, čo dostanú menej ako miera inflácie. Čo však majú povedať dôchodcovia s nárastom dôchodkov od januára o 1,3 percenta a takto môžeme pokračovať
Nivelizácia odmeňovania poškodzuje lepšieho učiteľa
Pozrime sa však na situáciu v školstve aj z inej strany. Podnikatelia tvrdia, že absolventi nie sú použiteľní na trhu práce z rôznych dôvodov. Zodpovednosť za tento stav nie je aj vecou učiteľa? Každým rokom sa v rôznych kvalifikačných rebríčkoch prepadávame nižšie a nižšie, ale v rokoch 2019 a 2020 sa mzdy každoročne zvyšovali o 10 percent vraj z dôvodu, že učitelia chýbajú pri výučbe niektorých predmetov, čo je pravda predovšetkým vo väčších mestách. Ale prečo sa mzdy zvyšujú o rovnaké percento bez rozdielu náročnosti vyučovaného predmetu a nie diferencovane, ako aj prečo sa zvyšujú mzdy rovnako bez rozdielu životných nákladov učiteľa v meste a na dedine, kde mzda učiteľa patrí v regióne medzi najvyššie? A to už nehovoriac, že pri zvyšovaní platov by mal mať právomoc rozhodovať riaditeľ komu viac a komu menej. Pre neho je lepšie doterajšiu hrubú mzdu učiteľa vynásobiť valorizačným percentom, veď potrebuje aby aj v budúcom volebnom období bol zvolený na lukratívny post riaditeľa školy a nie robiť na pracovisku mzdové konflikty. A to by sme mohli hovoriť aj o klesajúcom počte študentov k neklesajúcemu počtu pedagógov, o dĺžke prázdnin a vôbec o zodpovednosti učiteľa za terajšiu úroveň študentov, s čím sa veru nemôžem chváliť. Minister financií blokuje v štátnom rozpočte 500 miliónov eur, ktoré uvoľní za podmienky, že sa uskutočnia reformy, z ktorých sa môžu peniaze uvoľniť aj do školstva za podmienky, že obsadíme v merateľných hodnotiacich ukazovateľoch vyššie miesta ako doteraz. V opačnom prípade to budú navždy premrhané investície, ktoré sa nám nevrátia.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm